Ako vyviaznuť zo slepej uličky
SEDEM DNÍ
Bruselské stretnutia v trojici sa nečakane zbavili rutiny. V pondelok na mimoriadnu schôdzku s vysokou predstaviteľkou Európskej únie Catherine Ashtonovou spolu s premiérom Dačićom odcestovali prezident Tomislav Nikolić a prvý podpredseda vlády Aleksandar Vučić.
Za cieľ týchto konzultácií vo štvorici, bez prítomnosti kosovskej strany, sa považuje príprava na rozhodujúce kolo dialógu Belehradu a Prištiny. Nasledujúce siedme kolo dialógu sa má uskutočniť 20. marca, keď v Bruseli očakávajú aj dosiahnutie dohody. Potom by sa začiatkom apríla premiéri Dačić a Tači mali stretnúť ešte raz, aby podpísali spoločný dokument. Taký je plán.
Pred siedmym kolom dialógu sa však ukázalo, že očakávané dosiahnutie dohody nebude ľahko dosiahnuť. Hoci okolo utvorenia spoločenstva srbských obcí zásadná zhoda bola dosiahnutá, ukázalo sa, že podobná zhoda okolo jej uvedenia do života nie je ani na obzore. Najväčší problém je v tom, že sa toto spoločenstvo obcí chápe celkom rozdielne. V Belehrade sa trvá na konkrétnom obsahu, čiže na jeho výkonných oprávneniach, lebo len v takom prípade – ako sa zdôrazňuje – jeho existencia môže mať význam pre život srbského obyvateľstva na Kosove. V Prištine zasa spoločenstvo vidia skôr ako nevyhnutnú formu, ale bez veľkého obsahu, pričom sa spoliehajú na podporu USA, kde zastávajú mienku, že „nikto nepotrebuje novú Republiku Srbskú“.
Ani po bruselských konzultáciách veci neboli o nič jasnejšie. Kým prezident Nikolić poskytol celkom optimistické vyhlásenie o dohode takmer na dosah, premiér Dačić trochu neskoršie potvrdil, že dohoda je ešte ďaleko.
Medzičasom sa začalo vlniť na juhu Srbska. Albánski výborníci v zhromaždeniach obcí Bujanovac, Preševo a Medveđa uskutočnili spoločné zasadnutie a od vlády Srbska žiadajú, aby podnikla súrne opatrenia na riešenie problému Albáncov žijúcich na juhu Srbska. Okrem bezpečnostných a ekonomických otázok sa žiada riešenie otázky používania jazyka, písma a symbolov, decentralizácia súdnictva, riešenie otázky vzdelávania, sociálnej a zdravotnej ochrany. Albánski výborníci troch obcí na zasadnutí schválili dokument pod názvom Urgentné opatrenia na riešenie problému Albáncov Preševskej doliny. Podstata je v reciprocite – všetky práva, ktoré dostanú Srbi na severe Kosova, mali by patriť aj Albáncom na juhu Srbska.
Najnovšia slepá ulička, v ktorej uviazol bruselský dialóg o Kosove, nemusí ešte znamenať, že východisko neexistuje. V záujme priblíženia stanovísk oboch strán šéfka európskej diplomacie je ochotná vynaložiť maximálne úsilie, včítane cesty na Balkán.
Pevne odhodlaný vybojovať výkonné právomoci pre spoločenstvo srbských obcí na Kosove premiér Dačić po konzultáciách v Bruseli na tlačovke vysvetlil, o čo ide a v čom je problém. Tak uviedol, že „spoločenstvo obcí má mať vlastný parlament, prezidenta, viceprezidenta, radu a snemovňu“, pričom by sa tieto orgány mohli voliť buď priamo alebo nepriamo, čo sa ešte počas rokovaní má spresniť. Hoci sa pôvodne hovorilo aj o zákonodarných oprávneniach spoločenstva obcí, tentoraz sa nespomínali – zostalo sa pri výkonných oprávneniach, uskutočňovaní a dozore.
Kosovský premiér Tači v Prištine zopakoval stanovisko, že výkonné právomoci pre srbské spoločenstvo na Kosove neprichádzajú do úvahy a že „asociácia srbských obcí bude organizovaná podľa kosovských zákonov“.
Zatiaľ ešte nebola dopovedaná otázka, do ktorého zákonodarného systému by sa spoločenstvo malo zaradiť.
V priebehu ďalších rokovaní by sa tieto protikladné stanoviská mali priblížiť. Akým spôsobom, pod akými podmienkami, za akú cenu – to v tejto chvíli ťažko povedať. Ale ak sa nepriblížia, ak sa dohoda nedosiahne a dialóg zaznamená neúspech, bude to neúspech nielen Belehradu a Prištiny, ale predovšetkým Európskej únie a jej vysokej predstaviteľky.
Anna Lazarevićová
