Ako vyzerá rozvoj v tranzitnej krajine: Bosne a Hercegovine

Hoci Bosna a Hercegovina (BaH) nepatrí medzi štáty rozvojové, k začleneniu medzi tie rozvinuté jej stále niekoľko elementov chýba. Nazývaná je preto tranzitnou krajinou (podobne ako v minulosti Slovensko či Česko). Do BaH sa začiatkom leta vybrala skupina mladých ľudí z Univerzity Palackého, aby videla realizáciu projektov rozvojovej spolupráce v tejto časti bývalej Juhoslávie na vlastné oči.

Začiatkom júna sa vydalo osemnásť účastníkov a účastníčok z Katedry rozvojových a environmentálnych štúdií (KRES) Palackého Univerzity v Olomouci na terénnu rozvojovú exkurziu do Bosny a Hercegoviny (BaH). Okrem českých a slovenských študentov sa jej zúčastnili aj dvaja zahraniční mladí ľudia, pochádzajúci z Juhoafrickej republiky a Kolumbie, študujúci v Olomouci odbor Medzinárodné rozvojové štúdiá v angličtine. Desaťdňový výjazd sa konal v rámci projektu „Rozvojová spolupráca na vlastné oči“ s cieľom dozvedieť sa viac o tom, ako rozvojové projekty prebiehajú v praxi, a teda rozšíriť si teoretické znalosti, nadobudnuté vo výuke.

Prečo práve výjazd do krajiny bývalej Juhoslávie

Ľuďom, bežne sa nepohybujúcim v oblasti medzinárodného rozvoja, môže byť záhadou – prečo chodiť monitorovať rozvojovú spoluprácu do Bosny a Hercegoviny. Nie je to totiž krajina, ktorá nám napadne ako prvá pri slovnom spojení: rozvojová krajina, krajina tretieho sveta či krajina Globálneho Juhu. Tou v podstate už ani nie je, ale nachádza sa na pomedzí rozvojovej a rozvinutej, a teda je takzvanou tranzitnou krajinou. Podobným procesom si nie tak dávno prechádzalo aj Slovensko či Česko. A keď vezmeme do úvahy aj regionálnu či kultúrnu blízkosť – relevantnosť skúseností z našich krajín je pre BaH viac než prínosná. Naviac je spolu s Afganistanom, Etiópiou, Moldavskom a Mongolskom zaradená medzi programové krajiny zahraničnej rozvojovej spolupráce Českej rozvojovej agentúry (ČRA), a donedávna bola takouto prioritnou krajinou aj pre Slovensko.

Štát o niečo väčší ako Slovensko, s počtom obyvateľov necelé štyri milióny, sa rozkladá na Balkánskom polostrove a hraničí s Chorvátskom, Srbskom a Čiernou Horou. Krajina je rozdelená na tri časti – Republiku Srbsku, Federáciu Bosna a Hercegovina a dištrikt Brčko (spravovaný oboma entitami). Ide o jeden z najkomplikovanejších správnych systémov na svete, z čoho plynú aj značné komplikácie. Nachádzajú sa tu tri hlavné etnické skupiny: Srbi (čo sa týka náboženskej príslušnosti – zväčša pravoslávni), Chorváti (zväčša rímskokatolícki veriaci) a Bosniaci (zväčša moslimovia), ale je tam aj pár iných, napr. príslušníkov rómskej či židovskej menšiny.

I keď od občianskej vojny z rokov 1992-1995 uplynulo už viac ako dvadsaťpäť rokov, politici nanešťastie stále využívajú príslušnosť k národnostnej, etnickej či náboženskej skupine ako silný mobilizačný prvok pre svoje opätovné zvolenie vo voľbách a vyvolávanie konfliktu v spoločnosti. Krajina je multietnická a multináboženská, na pomery strednej či východnej Európy tak trochu exotická.

Spolupráca s medzinárodnými organizáciami a snaha vstúpiť do EÚ

Čo všetko môžu študenti a študentky z Olomouca vlastne stihnúť spoznať a pochopiť z fungovania BaH počas desiatich dní exkurzie? Najviac času skupina trávila v hlavnom meste Sarajevo.Tu sa mladí ľudia stretli napríklad s predstaviteľmi agentúry Spojených štátov amerických pre medzinárodný rozvoj USAID, pracujúcimi v BaH hlavne v oblasti energetiky, poľnohospodárstva, ale aj riešenia korupcie. Navštívili tiež Úrad vysokého predstaviteľa OHR, ktorý najmä po vojne zaisťoval implementáciu mierovej dohody (Daytonského mieru) v krajine, alebo kanceláriu Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe OBSE, zaoberajúcu sa bezpečnostnou situáciou, siahajúcou od kontroly zbraní, environmentálnych hrozieb, obchodovania s ľuďmi až po prevenciu radikalizácie mládeže.

Z návštevy Delegácie Európskej Únie v BaH sa študenti zasa dozvedeli, čo všetko obnáša proces zažiadania o vstup a integrácie krajiny do EÚ. Krajina disponuje veľkým prírodným bohatstvom, napriek tomu má čo doháňať hlavne v oblasti ochrany životného prostredia. Našťastie aj v tomto smere sa BaH pomaly posúva dopredu – krajina v uplynulých mesiacoch pracovala na vytvorení a prijatí novej environmentálnej stratégie. Na pôde Českej ambasády v Sarajeve prítomných pán veľvyslanec oboznámil s činnosťou ČR v krajine – české rozvojové projekty patria v regióne spolu s americkými či švédskymi medzi najviac viditeľné a kvalitné. Niet sa čomu diviť, Bosna a Hercegovina je prvým zahraničným štátom, kde ČR (a ČRA) začala pôsobiť. Prioritou sú hlavne sektory obnoviteľnej energie, manažmentu odpadu a vodných zdrojov, ale aj poľnohospodárstvo.

Za zaujímavými projektmi aj mimo hlavného mesta

Mladí ľudia z Olomouca mali počas terénnej exkurzie možnosť navštíviť aj iné kúty tejto krajiny. Vycestovali napríklad za projektmi firmy Geotest, ktorá sídli v Brne a v BaH pôsobí od roku 2003. Jej riaditeľ zaviedol študentov do obcí Tešanj a Doboj, vzdialených od Sarajeva približne 3-4 hodiny cesty. Veľmi úspešný je najmä projekt s názvom „Zvyšovanie príjmu pre ohrozené skupiny prostredníctvom rodinného poľnohospodárstva“, kde sa prepája poľnohospodárstvo (stavba a práca v skleníkoch) s edukáciou miestnych ľudí. Veľa účastníkov a účastníčok exkurzie návšteva projektov Geotestu príjemne prekvapila – doteraz totiž v sfére rozvojovej spolupráce mali možnosť vidieť projekty mimovládnych organizácií. Na rolu súkromných subjektov v rozvoji sa často zabúda. Geotest ako súkromná firma ponúka pozitívne príklady z praxe.

Na dva dni sa skupinka z Univerzity Palackého zastavila aj na juhu krajiny, presunula sa monitorovať projekty do Mostaru a okolia. Tam sa dozvedeli študenti o aktivitách Rozvojového programu OSN či miestnej organizácie: Nansen Dialogue Centre. Ako už samotný názov napovedá, táto organizácia využíva dialóg ako metódu na scitlivovanie a zmierňovanie napätia medzi jednotlivými etnikami.

Spoznať aj historické či prírodné úkazy

Skupina stihla navštíviť ešte projekt organizácie Sumero v spolupráci s českým Člověkom v tísni, zameraný na integráciu ľudí s posihnutím do spoločnosti, a to najmä pomocou komunitného bývania a práce v komunitnej záhrade. Študenti a študentky z Olomouca dohromady navštívili niekoľko medzinárodných aj domácich inštitúcii, ktorých predstavitelia so záujmom počúvali kladené otázky a s chuťou na ne aj odpovedali.Terénna exkurzia bola spolufinancovaná z prostriedkov Českej rozvojovej agentúry.

Čo sa týka balkánskych krajín (a porovnaní napríklad s Chorvátskom či Slovinskom), Bosna a Hercegovina nie je bežnou turistickou destináciou. Návšteva tejto krajiny však rozhodne stojí za to. Mladí ľudia z Olomouca mali okrem dobre naplánovaného programu exkurzie možnosť trochu spoznať BaH aj z tej cestovateľskej stránky. Z historických či prírodných zaujímavostí mali možnosť navštíviť pár múzeí a galérií v Sarajeve, ďalej mohli vidieť druhý najväčší vodopád Európy: Skakavec, kúpeľné mesto Ilidžu, 129 m široké vodopády: Kravice, Starý most v Mostare, Blagaj a mnoho iného. Svoje zážitky a poznatky z exkurzie v najbližších týždňoch pretavia do mediálnych a osvetových výstupov, aby sa o rozvojových projektoch v BaH dozvedela aj širšia verejnosť.

 Zuzana Daubnerová