Analýza: Celomenšinové festivaly v novom organizačnom modeli

17.jún 2015

Analýza: Celomenšinové festivaly v novom organizačnom modeli

Presne pred dvomi rokmi v Báčskej Palanke bola podpísaná zmluva, ktorá mala zabezpečiť plynulý chod festivalu Stretnutie v pivnickom poli.  (foto: J. Bartoš)

Presne pred dvomi rokmi v Báčskej Palanke bola podpísaná zmluva, ktorá mala zabezpečiť plynulý chod festivalu Stretnutie v pivnickom poli. (foto: J. Bartoš)

Zákon o národnostných radách národnostných menšín dal možnosť národnostným radám, aby vymenovali ustanovizne a kultúrne podujatia, ktoré majú osobitný význam pre tú-ktorú menšinu. Urobila to aj Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny, a to v roku 2011. Tentoraz si posvietime na sedem celomenšinových festivalov, ktorým sa odvtedy postupne mení organizačno-realizačná štruktúra, čo podnecuje vo verejnosti neraz i otázky, nedôveru, nepochopenie.

Predovšetkým treba povedať, že podľa navrhnutých (a pri piatich festivaloch už aj podpísaných) zmlúv spoluzakladateľmi podujatí sa stávajú doterajší organizátori a NRSNM a ako spoluorganizátori vystupujú ešte i Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov a lokálna samospráva. Nejde o žiadny slovenský výmysel, lebo vzorom vedúcim a členom našej rady v tejto akcii bola pokrajina: je tam Pokrajinský sekretariát pre kultúru a je tam Ústav pre kultúru Vojvodiny. Pod ústavom sú všetky pokrajinské podujatia, kde sa na ochotníckej úrovni prezentuje kultúra. A aj všetky naše spolky, domy kultúry zastrešujú ochotníctvo…

Anna Tomanová-Makanová: „Keď každý realizuje svoju časť úloh, môže to fungovať vynikajúco.“ (foto: A. Francistyová)

Anna Tomanová-Makanová: „Keď každý realizuje svoju časť úloh, môže to fungovať vynikajúco.“ (foto: A. Francistyová)

Náš jediný cieľ bol pomôcť spolkom alebo jednotlivcom v prostrediach, kde už roky prebiehajú naše festivaly: od vypracovania projektov, cez kompletné plánovanie, po vyúčtovanie. Nie teda prebrať zakladateľské práva spolkom a združeniam, ktoré 40 alebo až 50 rokov sami organizovali tieto celomenšinové podujatia, ale im pomôcť, aby im bolo ľahšie,“ hovorí Anna Tomanová-Makanová, predsedníčka NRSNM.

„Očakávali sme, že v Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov bude zamestnaný koordinátor, ktorý by mal prehľad nad všetkými týmito siedmimi festivalmi. Toto pracovné miesto v našom ústave je systematizáciou plánované, žiaľ, zostalo nezrealizované… Neznamená, že ten koordinátor má písať všetky scenáre, bulletiny, riešiť grafické požiadavky propagačných materiálov atď. Ani koordinátor vo vojvodinskom ústave pre kultúru nerobí toto všetko. On má iba prehľad: kedy ktorý festival prebieha, kedy sa vypisuje súbeh pre účastníkov, kedy výzva na grafické riešenie, ktorú časť organizačnej práce má každý zakladateľ a organizátor na starosti, teda kto vypisuje a posiela pozvánky, kto vypisuje diplomy atď. – aby sa nerobilo všetko o päť minút dvanásť,“ – vysvetľuje Tomanová-Makanová.

A je tu prvá otázka, ktorú hneď aj zodpovie Milina Sklabinská, riaditeľka ÚKVS:

Ústav si prebral časť obsahových záležitostí pri organizovaní festivalu, kde bolo i angažovanie koordinátora, ktorý by mal navrhovať koncepciu festivalu, finančný plán festivalu a ktorý by mal koordinovať všetky obsahy festivalu. Koordinátor však nekoná samostatne. Všetky jeho aktivity schvaľuje alebo odmieta organizačno-správna rada, ktorú tvoria predstavitelia spoluorganizátorov a spoluzakladateľov. V niektorých prípadoch však takéto rady zatiaľ neboli formované… Mienili sme zamestnať spomínaného koordinátora, ale tu nás zastavil príkaz, podľa ktorého nemôžeme zamestnávať nových ľudí. Po tom, ako nadobudol platnosť príkaz o tom, že nemôžeme angažovať ani spolupracovníkov na zmluvu (iba keď nám to výnimočne povolia), dostali sme sa do formálnych ťažkostí zaangažovať ľudí do organizácie festivalov. V takýchto podmienkach sa nám nerobilo ľahko. Ale to, čo je podstatné: zatiaľ boli všetky ročníky všetkých festivalov usporiadané a dokonca mnohé z nich svojou kvalitou presahovali doterajšie štandardy.“

SYSTÉM DOBRÝ, LEN HO ROZPRACOVAŤ

Keď ide o tie zmluvy, ktorými sa regulujú práva a záväzky spoluorganizátorov a predovšetkým sa týkajú financií a programovej časti festivalov, zatiaľ boli podpísané v Starej Pazove (v roku 2013 a týkajú sa oboch divadelných festivalov: Divadelného vavrínu a prehliadky 3 x Ď), v Báčskej Palanke (2013; Stretnutie v pivnickom poli), v Báčskom Petrovci (2013; Folklórny festival Tancuj, tancuj…), v Báči (2014; Festival populárnej hudby Zlatý kľúč). Pre Festival populárnej hudby pre deti Letí pieseň, letí a pre DFS Zlatá brána zatiaľ zmluvy neboli podpísané. V Kovačici je to len formálna záležitosť (treba určiť nový termín, lebo z objektívnych príčin prvý pokus nevyšiel), pri Zlatej bráne je to tvrdší oriešok, lebo návrh zmluvy už dva roky čaká na pripomienkovanie a schválenie u primátora Mesta Nový Sad, ktorý nereaguje na žiadne apely a signály…

Tomanová-Makanová je predsa presvedčená, že je toto dobrý systém, len ho treba rozpracovať a hlavne všetko čím lepšie plánovať.

„Keď si každá z inštitúcií a ustanovizní, ktoré sú spoluzakladatelia a spoluorganizátori podujatia, preberie a realizuje svoju časť úloh, môže to fungovať vynikajúco. Už na štarte prípravy nového ročníka treba napríklad vedieť, kto vypracúva projekty a o aké účelové prostriedky sa uchádza. Ak sa prostriedky na scenár a réžiu žiadajú zo Slovenska, netreba na tie isté účely pýtať aj od pokrajiny alebo od Národnostnej rady. A toto sa nám stávalo… Najlepšie to zatiaľ funguje pri divadelných prehliadkach v Starej Pazove. Od načas vypísanej výzvy po riešenie všetkých jednotlivých úloh, a preto už tri mesiace pred festivalmi máme presne vypracovanú finančnú konštrukciu. Schváli ju organizačno-správna rada, má podporu spolku, Národnostnej rady, ústavu a lokálnej samosprávy a môžeme sa pustiť do jej realizácie. Pritom každý vie, čo je jeho úloha, a spoločný výsledok nemôže vystať, – hovorí Tomanová-Makanová.

Dodáva aj nasledujúce: “Financie sú stále citlivá záležitosť, ale aj tu pri jednotlivých konkrétnych položkách sa nerobí nič naspamäť. Spoliehame sa na skúsenosť iných: je tu cenník Ústavu pre kultúru Vojvodiny, kde je určené, koľko má napríklad dostať odborná porota, koľko moderátori atď. Vyhneme sa nedorozumeniam, netransparentnosti, všetko sa vie, všetko je schválené. Peňazí je stále menej, prečo by sme neurobili synergiu: aj peňazí, aj vedomostí. Tak fungujú všetky pokrajinské podujatia, ktoré organizuje sekretariát cez Ústav pre kultúru Vojvodiny.“

Milina Sklabinská: „V reťazci kultúrneho manažmentu je veľmi dôležitá evalvácia projektu.“ (foto: A. Francistyová)

Milina Sklabinská: „V reťazci kultúrneho manažmentu je veľmi dôležitá evalvácia projektu.“ (foto: A. Francistyová)

Spolubesedníčka M. Sklabinská je kritickejšia:

„Úmysel skvalitniť organizáciu našich celomenšinových festivalov bol určite správny. Model, ktorý bol zvolený, tiež mohol byť veľmi dobrý. Avšak pri našich pomeroch sa všetko začína a končí nedodržovaním dohôd a neuplatňovaním toho, čo sme sami podpísali. Niekedy sú na to oprávnené dôvody – jednoducho iné predpisy nie sú doladené alebo vznikli nové predpisy, ktoré vás znemožňujú uplatniť dohodu. Niekedy však prichádzame do situácie, že samotní organizátori a spoluzakladatelia nespĺňajú svoje povinnosti. V reťazci kultúrneho manažmentu existuje jedna veľmi dôležitá zložka a to je evalvácia projektu. Pri nej by sa videlo, či sme za vložené prostriedky dostali ten najlepší výsledok, či je rozpočet rozvojový a akým spôsobom by sa festival mal rozvíjať do budúcna.“

Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov má na starosti i propagačný materiál týchto sedem festivalov, keď má festival umeleckého riaditeľa, tak i realizáciu jeho predstáv. Pritom každé podujatie má svoje pravidlá, ale i špecifické problémy a potreby. Pracovníčky ústavu ich dobre poznajú.

„Folklórny festival Tancuj, tancuj… sme tuším po prvýkrát podchytili vo Vojlovici, keď sme pripravili krásny propagačný materiál,“ robí súvahu riaditeľka ÚKVS. „Oba divadelné festivaly sme podchytili v roku 2012 a festival Stretnutie v pivnickom poli sme začali podporovať od roku 2013. Podstatné je zdôrazniť aj fakt, že sme v ústave každoročne plánovali prostriedky na všetky festivaly a že aj tam, kde zmluvy nie sú podpísané, prispievame rovnakou sumou na realizáciu festivalu (myslím tu na Kovačicu, Selenču, Kysáč). Dokonca so Selenčou sme už mali spoluprácu, lebo sme zorganizovali 30. a 31. ročník Festivalu populárnej hudby Zlatý kľúč.“

A po prvých skúsenostiach, čo by sa prípadne dalo vylepšiť?

„Skúsenosti sú rôznorodé. Názor ústavu je taký, že je dobre, keď podujatie má jedného hlavného organizátora. Napríklad podujatia, ktoré sme organizovali samostatne (Dolnozemský jarmok v Petrovci a v Kovačici, rad koncertov a iných podujatí), boli úspešné, lebo celkový organizačný reťazec sme mali pod našou ingerenciou,“ priamo k veci odpovedá pani riaditeľka.

„Skúsenosti s takýmto organizačným prístupom nie sú pre ústav najvhodnejšie. V prvom rade kvôli tomu, že ústav zamestnáva iba troch ľudí. Správna rada nášho ústavu diskutovala o tom, do akej miery sa máme a môžeme na základe svojich kapacít zapájať do organizácie festivalov. Postoj k tomu nie je priaznivý, ale zatiaľ sme k tej veci nekonali. Treba si jasne povedať, že usporiadať jeden festival si vyžaduje vysoké finančné náklady. Máme dobrú výhodu, že aj v neľahkých časoch sa k tým financiám vieme dostať – či už prostredníctvom inštitúcií u nás doma alebo potom na Slovensku. Tvrdím, že rozpočty festivalov by mali byť rozvojové, mali by vedieť za vložené prostriedky získať najlepšie možné výsledky a k tomu zhromažďovať tvorivých ľudí a generovať nové idey, ktoré organizáciu festivalu nebudú vidieť ako stratu a míňanie prostriedkov, ale ako investíciu do kvalitných ľudí a programov, ktoré priaznivo oslovujú najširšiu verejnosť.

ČO HOVORÍ DRUHÁ STRANA?

V Starej Pazove si prichvaľujú nový model organizovania festivalov. Detskú prehliadku 3 x Ď sami usporadúvajú už 22 rokov (prebieha od roku 1993), v organizačnom tíme sú všetci dobre zohraní, vedia svoju časť úloh a takto sa postavili aj v organizovaní Divadelného vavrínu (založeného roku 1970). Predsedníčka SKUS hrdinu Janka Čmelíka Anna Lepšanovićová je spokojná aj s práve realizovanou detskou prehliadkou, kde bolo zo 600 účastníkov. Teší ju, že sa do organizácie zapájajú aj mladí ľudia, vo vynovenom spôsobe príprav prehliadok je dobrá súhra organizátorov, všetci podpisovatelia si plnia svoje záväzky. Teraz už vraj prichodí iba sadnúť si a aj na papieri zakončiť tento ročník detskej prehliadky, a robí sa už i na jesennom Divadelnom vavríne. Tajomník Vladislav Pop podčiarkuje význam dobrej prípravy podujatí, aby sa všetci účastníci prehliadok u nich dobre cítili.

No url attribute defined!

(zdroj: RTV Stará Pazova)

V Hložanoch oceňujú pomoc v príprave Folklórneho festivalu Tancuj, tancuj… (1970), ľahšie ho je vraj organizovať, projekty sa vypracúvajú v NRSNM. V samotnom priebehu festivalu vždy boli a budú pripomienky, ale chyby sa dajú napraviť, nový ročník sa robí na podklade skúseností od vlani. Len nech v teréne pretrváva záujem o slovenský folklór a o účasť na FFTT. Hložančania sa postarajú, aby festival prebiehal každý rok.

Kovačičania v dohovore so spoluorganizátormi v príprave Festivalu populárnej hudby pre deti Letí pieseň, letí (1991) si aj sami vypracúvajú niektoré projekty. Organizácia je vraj „trošku ľahšia“, podstatná časť práce im predsa zostala, ale sú odbremenení napríklad od propagačných záležitostí. Tajomníka DK 3. októbra Emila Nemčeka teší, že je stále veľký záujem o účasť na tomto festivale, a to im dáva vzpruhu vynaložiť maximum síl.

No url attribute defined!

(zdroj: RTV OK)

Už dva roky mesto Nový Sad neakceptuje návrh zmluvy o spoluorganizácii Detského folklórneho festivalu Zlatá brána (1993) a Anna Chrťanová-Leskovac, riaditeľka KIS Kysáč a samotného festivalu, to môže len s poľutovaním konštatovať. Do dôvodov sa radšej nepúšťame, „lebo by sme sa len viac zaplietli“, ale uznáva paradoxnú situáciu: „Zmluvu nepodpísali, ale platia. O festival sa musia starať, lebo sú naši zakladatelia a Zlatá brána je naša najdôležitejšia programová aktivita. Podľa sumy, koľko nám dajú, pripravujeme festival a uchádzame sa i o ďalšie prostriedky.“

Stretnutie v pivnickom poli (1966) bolo už niekoľko rokov postrachom v tomto novom modeli organizovania festivalov, lebo Obec Báčska Palanka po podpísaní zmluvy (!) zabudla na festival. Iba čo na sklonku minulého roku pribudla na účet pivnického spolku symbolická suma účelových prostriedkov… Ale pozor, v týchto dňoch sme dostali potešujúcu správu: k 50. výročiu SKUS Pivnica obec vyčlenila pekné prostriedky na činnosť spolku, a pritom aj na organizáciu festivalu. Festival z roku 2013 je ešte stále nevyúčtovaný, ale ako hovorí Valentín Michal Grňa, predseda spolku: „Ľady sa pohli. Uvidíme, v ktorom smere pôjdu a dokedy.“

 

No url attribute defined!

(zdroj: RTV)

A sme pri Festivale populárnej hudby Zlatý kľúč (1970), kde spomínaná zmluva o vzájomných vzťahoch, právach a povinnostiach zakladateľov a organizátorov bola podpísaná 23. júna 2014, ale iba tohto roku nadobúda platnosť. Selenčania tvrdo čakajú na to, že sa začne realizovať, ale už sú vraj zúfalí. „Teraz, koncom júna, už mal byť urobený výber skladieb pre verejný koncert, ale ešte nebol vypísaný ani súbeh, ktorý skladatelia čakajú od januára…“ hovorí Jozef Gašparovský, predseda Združenia pre ochranu kultúry, tradícií a umenia v Selenči. „Kopa roboty už mala byť za nami, ale nič sa nedeje. Poslal som aj listy spoluzakladateľom, v obci sa pýtajú, čo sa čaká. Podľa podpísanej zmluvy Národnostná rada má urobiť pravidlá, vymenovať umeleckého riaditeľa… My sme tu boli solídny organizačný tím, Selenčania robili zadarmo, festival sme si po niekoľkoročnej prestávke aj obnovili, ale obávam sa, že tento 35. ročník je otázny. Nám vytýkali, že nie sme dosť odborní a profesionálni, uvidíme, či profesionáli taký festival zvládnu za pár týždňov po dovolenkách a do toho tradičného októbrového termínu…“

No url attribute defined!

(zdroj: RTV)

Dúfame, že sme týmto textom niektoré neznáme veci v tejto záležitosti ujasnili, ale, ako vidíte, stále je čo robiť, doháňať. A predovšetkým opierať sa o ľudí, spolky a združenia, ktorí a ktoré možno robia neprofesionálne, ale do svojej roboty vnášajú svoje srdce, poznajú svoje prostredie, aj celomenšinové festivaly, ktoré vďaka takému ich vzťahu pretrvávajú desaťročia.

Anna Francistyová

A. FRANCISTYOVÁ
A. FRANCISTYOVÁ

ANNA FRANCISTYOVÁ (1962) V NVU Hlas ľudu je zamestnaná od roku 1985. Najprv pôsobila v redakcii mládežníckeho časopisu Vzlet, kde bola i zástupkyňou hlavnej redaktorky a úradujúcou šéfredaktorkou. Od roku 1994 pôsobí v redakcii Hlasu ľudu, od roku 1995 ako redaktorka kultúrnej rubriky a toho času je i zástupkyňou zodpovedného redaktora Hlasu ľudu. Je nositeľkou niekoľkých ročných cien Hlasu ľudu. Kontakt: francistyova@hl.rs