Aprílová súhra ohňa a snehu
V stredu ráno na nás zažmurkal sneh, podobne ako aj pred 21 rokmi, keď 14. apríla napadalo zo desať centimetrov snehu. Prekvapil nás vtedy, rovnako ako aj teraz, hoci ho meteorológovia predpovedali.
Z dôverných zdrojov je nám známe, že sa snehovým vločkám potešili deti. Môžeme iba tušiť, že radosť pocítili aj Pivničania. Zvlášť tí, ktorí majú „atraktívny“ pohľad z vlastných obývačiek. Totiž obyvatelia Štefánikovej ulice sa každý deň „kochajú“ v pohľade na pohľadnicovú panorámu divokej depónie, ktorá občas vzbĺkne. Ide o viacročný tvrdý ekologický oriešok, ktorý v kompetentných orgánoch doposiaľ nezapríčinil iskru rozlúsknutia problému. Uplynulý utorok skládka znovu horela. Podľa istého lokálneho portálu požiar zahasili hasiči z Despotova, Silbaša a B. Palanky.
Stredajší sneh určite na spálenisko padol ako terapia, ktorá však pre občanov Pivnice, zvlášť tých z ulice, ktorá hraničí so smetiskom, terapiou nemôže byť. V ich domovoch a v nich samých sa roky ukladajú škodlivé látky, ktoré sa širia z dymu blčiacej odpadovej zveri, ako aj neznesiteľný zápach. Podobná situácia je aj v B. Petrovci a pravdepodobne aj v iných dedinách a mestách, ktoré sa riešeniu problému odpadu nevenujú v dostatočnej miere.
No ani zďaleka nejde len o lokálny problém a lokálny záujem, lebo problém je komplexnejší než sa možno na prvý pohľad zdá. Oblasť nakladania s odpadom si vyžaduje strategické myslenie, kopu peňazí a času, ale aj veľa zmien v každodenných úkonoch každého z nás. Tieto zmeny sa odzrkadľujú v osvojovaní si návykov, ako je triedenie odpadu, ktoré pomaly preniká aj do nášho zvykoslovia.
Do očí však bije nedostatok regionálnych sanitárnych skládok, ktorých je v Srbsku zatiaľ osem z plánovaných 26, ale aj centier na recykláciu. Riešenie teda nie je iba vo výstavbe regionálnych skládok (a zatváraní divokých či menej divokých depónií), ale aj v dôslednom uplatňovaní triedenia a recyklácie odpadu, čo si tiež vyžaduje systémové riešenia, ktoré by mal poskytnúť štát.
Komunálne podniky
Planétu (aj čistotu na nej) si treba chrániť; je to konštatácia čistá ako slza (bez ironického postvolebného podfarbenia). Občania našich dedín a miest to dobre vedia. S príchodom jari v mnohých dedinách zorganizovali spoločné pracovné akcie, čo je fajn.
Pozdravili by sme aj dôsledné konanie komunálnych podnikov. Tie v podstate majú na starosti o. i. aj starostlivosť o čistotu na verejných plochách a údržbu verejných zelených plôch, údržbu ulíc a ciest (pozor, diera na vozovke!). Niekde si komunálnici svoje poslanie uvedomujú, čo je zo dňa na deň viditeľnejšie; za to im určite patrí pochválenie.
Len jedna poznámočka: uvedené aktivity a ešte ďalšie (napr. dodávka pitnej vody, spravovanie cintorína a trhoviska, zoohygiéna a i.) predstavujú riadnu činnosť komunálnych podnikov, čo je zakotvené v zákonných predpisoch. Čiže snaha o úplnú realizáciu právnych predpisov v komunálnych podnikoch je vítaná, ale to by sa malo stať samozrejmosťou, keďže odmena za ňu prichádza najmenej raz za mesiac. Tá odmena sa volá plat.
Komunálne práce sa nevykonávajú (len) z lásky k prostrediu. Ešte menej do údržby verejného životného prostredia komunálnici vkladajú z vlastného vačku. Takmer spravidla ide o prostriedky verejné. Preto aj niekedy zaváňa občasná samochvála vedúcich komunálnych (pravdaže, nielen tých) podnikov o vykonávaní základných pracovných povinností. Touto chorobou však ľudia na vedúcich pozíciach, česť výnimkám, často trpia. Nie od včera, ale odkedy je svet svetom. Odvtedy aj samochvála smrdí.
