Blahoželajúc príslušníkom polície a prokuratúry k vydarenej akcii, v ktorej deň predtým zlapali 150 osôb upodozrievaných z ťažkých trestných skutkov, prezident Srbska Aleksandar Vučić na tlačovke, ktorá nasledovala po schôdzi Rady pre národnú bezpečnosť rozhodným sugestívnym hlasom oznámil verejnosti: „Boj potrvá celé roky, bude ťažký, avšak rozdupeme kriminálnikov!“ Azda každému, kto sledoval jeho vystúpenie 12. januára, v rámci ktorého avizoval všeobsiahle systémové opatrenia zacielené na potlačenie najťažších trestných skutkov násilenstva, znásilnenia, pedofílie, vraždy (najmä vraždy detí), ako i obchody so zbraňami a narkotikami, napadlo, že prezident podobným spôsobom už prezentoval hŕbu sľubov, ktoré zostali nerealizované. Nijako ale nemožno spochybniť potrebu po dôkladnej realizácii opatrení, ktoré by, ako podčiarkol, mali byť pripravené v priebehu troch týždňov. Kedy by sa nimi mali začať zaoberať poslanci v Národnom zhromaždení Srbska.
Určite nie zanedbateľná časť verejnosti má dilemu, či ide o materiál patriaci do arzenálu, po ktorom sa siaha v období predvolebnej kampane, alebo (kiežby!) o seriózny pokus aktuálnej koalície pri moci definitívne šliapnuť hadovi menom kriminalita a korupcia na chvost. Rovnako červík pochybnosti vŕta v hlavách občanov, ktorí už dávno vypozorovali, „kam sa plaví táto loď“ (mimochodom poriadne deravá) následne nedomnienky, prečo sa štát na opatrenia toho druhu nepodujal skôr. Prezident fakticky adresoval kritiku na konto súdnych orgánov, keď povedal: „Videli sme, že máme veľmi jemnú trestnú politiku. Najväčšie percento trestov bolo minimálne alebo so zjemnením trestov za najťažšie trestné činy. Maximálne tresty takmer nikdy v súdnych konaniach neboli určené, lež prevažne boli minimálne.“
Prezident Vučić uviedol, že všetky tresty zvýšia o 35 až 50 percent a prezentoval niektoré priam symptomatické ukazovatele. Za znásilnenie naše súdy vyriekli až 70 percent trestov väzením do 5 rokov (hoci zákon umožňuje maximálne 12 rokov). Až 62 % páchateľov ťažkých krádeží bolo odsúdených na jeden rok väzby, takže možno iba pritakávať konštatácii prezidenta: „Samozrejme, že sa zlodejom potom oplatí. Prečo by boli odsúdení za ľahšiu krádež? Aká je to štátna politika?“ O to skôr, že len 43 % ľudí, u ktorých bolo zistené, že sa zaoberali výrobou a obchodom s opiátmi, bolo odsúdených na 3 roky cely… Ozaj: ako to bola (a je) štátna politika?!
Vučić o. i. prízvukoval: „Trest za znásilnenie nebude taký ako doteraz, lež bude minimálne 5 až maximálnych 15 rokov väzenia a nikto nebude môcť dostať menej.“ Za násilie v rodine sa trest z terajších 6 mesiacov väzby zvýši na jeden rok. Najviac zarezonovalo oznámenie budúceho trestu doživotného odňatia slobody, ktorý, ako pripomenul, sa uvádza z iniciatívy Igora Jurića, t. j. Nadácie Tijany Jurićovej: „Teraz aj my, ako Nemecko a Rakúsko, uvádzame inštitúciu doživotného väzenia; teraz tresty budú väčšie než u nich, takže choďte teraz tam a robte, čo chcete, tu nebudete!“
Veľmi dôležitý fakt je, že „za všetky najvážnejšie prípady“ súdy budú povinné schváliť rozsudok v lehote do jedného roka. Sú ale naše súdy schopné pracovať takým tempom, keď je známe, že jednotlivé prípady rozťahujú „ako kuchárky rejteš“? Hovorí sa, nehovor hop, kým nepreskočíš. Zostáva teda najprv sledovať, ako to dopadne v parlamente, kde poslanci taktiež často „rozťahujú závin“. V krajine, v ktorej obvykle vajatajú hory a nakoniec porodia myš, je všetko možné. Vlastne, aspoň doteraz bolo – takmer všetko. Veď koľko len času ubehlo odo dňa, keď Igor Jurić (ktorého dcéru Tijanu na smrť dobodal vrah) vyrukoval s petíciou zameranou na uvedenie trestu doživotného väzenia! Koľko času uplynulo a koľko obetí padlo po tom, čo petíciu podpísalo 160 000 občanov! Právo na nádej, že sa pohnú ľady, kazí istá kontradiktórnosť v slovách prezidenta. Na jednej strane síce skonštatoval, že z doterajšej praxe je zrejmé, že súdy vrahov a iných páchateľov najťažších trestných skutkov trestali minimálnymi trestami, a na strane druhej pochválil 99 % sudcov, ktorí vraj čestne a zodpovedne vykonávajú svoju prácu.