Bez epilógu na obzore

Všeobecne je známe, že u nás je viac nelegálnych depónií ako legálnych. Vieme aj to, že v procese približovania sa EÚ naša krajina musí úspešne zdolať nakladanie s odpadom a implementovať základné princípy EÚ.

Národná stratégia na úspešné nakladanie s odpadom stanovila, že do konca roku 2019 Srbsko má mať 26 regionálnych depónií, resp. 12 do konca roka 2014. To v praxi znamená zrušenie početných lokálnych, legálnych i nelegálnych skládok alebo ich konverziu na transferové strediská, odkiaľ by sa odpad odvážal ďalej. To sú pravidlá hry EÚ: ak sa chcete pripojiť k našej rodine, tak prosím, ale s čo menším počtom skládok. Háčik je v tom, že výstavba jednej regionálnej skládky stojí vyše 20 miliónov eur, na čo naša krajina peniaze nemá, a zdá sa, že v tomto prípade nevie využiť európske predprístupové fondy.

Predpisy sme teda napísali, ibaže, čuduj sa svete, v ich uplatňovaní kuľháme. Pivnický prípad nelegálnej skládky je školským príkladom toho. Ani pol druha roka odvtedy, čo Pivnica dva týždne zápasila s horiacou odpadovou obludou (čítaj: skládkou) a hroziacou ekologickou katastrofou, problém nelegálnej skládky sa nedoriešil. Dôvodov je niekoľko a všetky pramenia v jednom – nedostatku financií.

Legislatíva jasne nakladá, že vzdialenosť skládky od obývaného územia má byť najmenej 1 500 m. Tá pivnická má však vlastnú adresu a prví susedia žijú na dva kroky, čiže len 100 metrov ďalej. Jednoznačný záver znie, že skládka musí von z dediny, čo sa má doriešiť na úrovni obce, a nie Miestneho spoločenstva. Keby miestne vedenie to aj chcelo urobiť, skromný dedinský rozpočet mu nedovolí.

V novom zložení Miestneho spoločenstva a v Komunálnom podniku Komunal sú si vedomí toho, že úspešné nakladanie s odpadom predpokladá nielen prevenciu vzniku odpadu, jeho opätovné využívanie a recykláciu, ale aj prebúdzanie zatiaľ nízkeho povedomia občanov o ochrane životného prostredia a občianskej zodpovednosti. Preto sa začali riadiť výrokom „Pomôž si, človeče, aj Pán Boh ti pomôže.“ Konkrétne, ide o iniciatívu Komunálnej komisie pri MS Pivnica, aby každá rodina začala s triedením papiera a plastu. „Na tieto účely v najbližšom období pre každú rodinu zabezpečíme vrecia rozličných farieb na rozdielne druhy odpadu,“ vysvetľuje riaditeľ Komunálneho podniku Jaroslav Zajac a dodáva, že zadovážia aj lis, aby roztriedený odpad pred odvozom mohli zlisovať. Plánujú zorganizovať aj prednášky na túto tému, aby občanov oboznámili s týmto spôsobom nakladania s odpadom, ktorý aspoň sčasti spomalí hromadenie odpadu na nelegálnej depónii. Uvažujú aj o angažovaní komunálneho strážcu a o  premiestnení depónie na lokalitu terajšej šarhovne.

To trvá už niekoľko rokov, no epilóg prípadu pivnickej nelegálnej skládky ešte nie je na obzore. I keď lokálni ekologickí aktivisti oceňujú snahy lokálneho vedenia, predsa sa naďalej dožadujú premiestnenia skládky mimo dediny. „Táto skládka je nebezpečná z viacerých dôvodov. Pripomeniem iba ten, že sa tu hromadia ťažké kovy, ktoré znečisťujú pôdu, na ktorej sa okrem klasickej poľnohospodárskej výroby v poslednom čase začína uplatňovať aj organické pestovanie zeleniny,“ upozorňuje predseda pivnického ekologického združenia Miroslav Vlček.

V. Dorčová-Valtnerová