Bez požiarnického vozidla

Dobrovoľný požiarnický spolok v Aradáči, ktorý sa v týchto dňoch predstavil aj širšej verejnosti vďaka úspechu ženského celku na požiarnickej olympiáde vo Francúzsku, sa okrem cvičeniam a príprave na súťaže naplno venuje aj svojej základnej činnosti – haseniu a prevencii požiarov, ibaže…

– Trápi nás, že sme pred rokom zostali bez požiarnického vozidla, takže nedokážeme sami hasiť oheň, ale musíme volať požiarnikov zo Zreňaninu, ktorým potom iba pomáhame, – hovorí veliteľ aradáčskej požiarnickej jednotky Janko Ábelovský. Zároveň nás informuje, že v Aradáči vlani bolo 6 požiarov. Štyri aradáčski požiarnici zahasili sami, kým v hasení ďalších dvoch účinkovali aj požiarnici z mesta.

– Naposledy sme sa s naším vozidlom zúčastnili v hasení požiaru v lese pri Tise. Terén bol dosť neschodný, takže sme vozidlo museli zaťažiť nad jeho možnosti a starý motor to už nevydržal. Museli by sme teda vykonať generálnu opravu motora, ktorá stojí 250-tisíc dinárov. Hoci odvtedy ubehol už rok, peniaze sa nám nepodarilo zohnať. Obracali sme sa na niekoľko adries, od MS po pokrajinu, ale bez výsledku, – sťažuje sa náš spolubesedník.

Aradáčsky spolok významnú pozornosť vo svojej práci venuje príprave požiarnického dorastu, ktorý sa na rôznych cvičeniach a prípravách na súťaž zaúča do tajov požiarnictva. V rámci prevenčných aktivít náležitú pozornosť venujú kontrole prístrojov na hasenie požiarov, kombajnov a traktorov, ktoré účinkujú v žatve. Žiaľ, v niektorých prípadoch žiadna prevencia nepomáha. Veliteľ aradáčskych požiarnikov vysvetľuje, že požiare na domoch najčastejšie vyvolajú poškodené elektrické inštalácie. Dokonca jeden taký požiar si vlani vyžiadal aj ľudskú obeť.

Svojráznym paradoxom sú veľmi časté požiare na smetisku.

– Zberači sekundárnych surovín pália vyhodené automobilové pneumatiky, staré elektrické káble a rôzne plastové predmety, ako napríklad staré mrazničky či chladničky. Uvoľňujú tak kov, ktorý potom predávajú. Problém je v tom, že smetiská sa nachádzajú hneď za poslednými domami, pričom sa oheň rozšíri na trávu a všelijaký iný odpad. Taký požiar nespôsobí síce hmotnú škodu, ale spravidla vyvoláva opravdivú ekologickú katastrofu, pretože horiaca guma a plasty vytvárajú husté oblaky čierneho dymu a mastná sadza padá na domy, priedomia, zeleninu, ovocie… Inšpekcia na našu výzvu už viackrát intervenovala, zberačov trestala a upozorňovala, ale márne. Ale oni sa vynašli tak, že sekundárne suroviny pália vo svojich dvoroch, teda v dedine, čo je z ekologického hľadiska ešte horšie. Inšpektori zasa tvrdia, že tu nemôžu nič robiť, lebo nemajú kompetencie kontrolovať, čo robia na svojom súkromnom majetku. Jediná možnosť, ako ich zastaviť v takom vyčíňaní, je tá, že ich niekto z občanov vyfotí a prihlási, – hovorí Janko Ábelovský, ale ihneď aj konštatuje, že Aradáčania to neradi robia, lebo vraj nechcú mať nepríjemnosti.

A tak zdraviu nebezpečné vyčíňanie niektorých občanov Aradáča naďalej zostáva nesankcionované, čo ich zrejme môže iba posmeliť, aby vo svojom podnikaní pokračovali.

V. Hudec