Bohatá ponuka údenín v Bielom Blate

12.feb 2017

Bohatá ponuka údenín v Bielom Blate

Veľký záujem cezpoľných hostí o bieloblatské podujatie

Veľký záujem cezpoľných hostí o bieloblatské podujatie

Všetky cesty milovníkov klobás a iných zabíjačkových maškŕt a domácej pálenky v sobotu 11. februára viedli do Bieleho Blata, kde tamojšie Združenie kuchárov ochotníkov a Miestne spoločenstvo zorganizovali štvrtý Festival klobás a domácej pálenky.

Bohatá ponuka bravčových údenín upútala pozornosť návštevníkov

Bohatá ponuka bravčových údenín upútala pozornosť návštevníkov

Návštevnosť tohto podujatia bola nad očakávanie. Niekoľko tisíc ľudí z takmer celej Vojvodiny, Belehradu, a kto vie, možno aj južnejšie, si prišli pozrieť túto nekaždodennú výstavu rôznych údenín – klobás, kulenu, šunky, slaniny, krkovičky, tlačenky…

A nie iba pozrieť, ale aj ochutnať, a veru aj kúpiť. Na svoje však prišli aj milovníci dobrej domácej pálenky a vína, tiež starodávnych koláčov z receptárov starých mám. Priestorom rozvoniavala vôňa praženej klobásy, ale aj špecialít z roštu. Jedni predávali, iní zasa kupovali, tí tretí si čo to aj zjedli a popili. Všetko to v záujme popularizácie dedinských hodnôt, zachovania obyčajov a tradičných receptov, pri čom nie je zanedbateľná ani tá komerčná stránka podujatia, keďže mnohí Bieloblatčania, ale aj iní účastníci mohli predávať svoje výrobky a tak si doplniť rodinný rozpočet.

Petrovčanov na tohtoročnom festivale klobás predstavovali dve ekipi. Jedna bola v čele s Karolom Horvátom (vľavo)

Petrovčanov na tohtoročnom festivale klobás predstavovali dva tímy. Jeden bol v čele s Karolom Horvátom (vľavo)

Návštevníci mali príležitosť na tvári miesta vidieť aj ako sa robí klobása. Demonštrovalo to 42 celkov z celej Vojvodiny a jeden z Rumunska. Medzi nimi boli Petrovčania, Kovačičania, Vojlovičania, Kulpínčania, Staropazovčania, Aradáčania a, pravdaže, niekoľko domácich celkov. Oni mali za úlohu z piatich kg mäsa, ktoré im zabezpečil organizátor, vyrobiť klobásu podľa vlastných receptúr a po 30 cm čerstvej a upečenej na vkusne aranžovanom tanieri predložiť posudzovacej komisii na ohodnotenie.

 

Komisie nemali ľahkú prácu

Komisia, ktorá ochutnávala pálenku to skutočne nemala ľahké - nazdravie

Komisia, ktorá ochutnávala pálenku, to skutočne nemala ľahké – nazdravie!

Komisia tiež hodnotila aj postup výroby klobás, ako aj upravenosť pracovného ambientu. Zrejme to nemala ľahké a rozhodla, že ceny zostanú doma, čiže v Bielom Blate a okolí. Za najlepšiu vyhlásili klobásu, ktorú vyrobil tím Radeho Gligorića pod názvom

Oškvarky z mangulice bez cholesterolu ako aj obvikle veľmi rýchlo zmizli.

Oškvarky z mangulice bez cholesterolu ako aj obvikle veľmi rýchlo zmizli.

Lepší od Batu zo susedného Stajićeva. Druhú cenu získal tím Batu Simića tiež zo Stajićeva a tretiu ženský celok zostavený od členiek združenia kuchárov ochotníkov z Bieleho Blata záhadného názvu My nemôžeme bez klobás.

Za ten čas v dome kultúry ďalšia degustačná komisia hodnotila pálenku. V konkurencii o najlepšiu sa uchádzalo 176 vzoriek domácej pálenky rozvrhnutých do jedenástich kategórií – marhuľové, morušové, broskyňové, dulové, figové, hroznové, višňové, jablkové, slivkové, hruškové, zatiaľ čo osobitnú kategóriu tvorili celkom netradičné pálenky akými sú jahodové, malinové, trnkové, dyňové, orechové, medové…

Povedali nám, že kvalita pálenky závisí od poveternostných podmienok v ktorých ovocie zrelo. Keďže minulý rok bol daždivý a menej slnka, ovocie obsahovalo menej cukru, čo sa prejavilo aj na kvalite pálenky. Neznamená to, že by tohtoročná pálenka nebola kvalitná.

Nezaháľali ani členovia Združenia bieloblatských dobytkárov, ktorí návštevníkom, a najmä tým prichádzajúcim z miest ukázali kompletný postup dedinskej zabíjačky od obárania po vyprážanie oškvarkov, o ktoré, ako aj obvykle, bol veľký záujem, tým skôr, že boli z mangulice, odrody svíň čie mäso vraj neobsahuje cholesterol.

V. HUDEC
V. HUDEC

VLADIMÍR HUDEC (1957) S Hlasom ľudu začal spolupracovať roku 1979. Prvý príspevok zverejnil v mládežníckom časopise Vzlet. V Hlase ľudu sa zamestnal roku 1988 ako novinár – dopisovateľ a na tom pracovnom mieste zotrváva aj v súčasnosti. Pravidelne sleduje a píše o udalostiach a živote v rodnej Hajdušici, ako aj o spoločensko-politickom a hospodárskom živote v obci Plandište. V sledovaní života v banátskych slovenských osadách sa zameriava na podmienky žitia, čiže komunálnu problematiku, ale sleduje aj (poľno) hospodársky, kultúrny, cirkevný, športový a vôbec spoločenský život. Kontakt: hudec@hl.rs