Bum-bum-bum!

Cing-ciling-cililing! Cing-ciling-cililing!

Hor´sa z postele žiactvo ctené, dobre si počulo: to školský cengáčik tebe vyzváňa!

Vstávajte, dietky – deti a mládež, chasa naša milá zlatá. Dvíhajže sa, ber vaky, plecniaky, žiacke tašky na plecia, na chrbty a poď ho, klusom behom – beh do školy! Škola volá; škola na vás starých známych i na vás nových žiakov netrpezlivo čaká. Teší sa, s potešením vaše múdre makovice víta, náruč svoju vám radostná otvára.

Nie je síce vylúčené, že sa prvého septembra vyučovanie konať nebude, avšak táto okolnosť nesmie ani o máčny máčik stornovať vašu radosť a potešenie zo stretnutia s vašou milovanou školou v čele s vašimi milovanými učiteľkami a učiteľmi, ktorá a ktorí sa raz nevie to jest nevedia dočkať vašich obvyklých a najmä nových žiackych husárskych kúskov. Práveže naopak, ctené naše a len naše drahé žiactvo! Prípadnú realizáciu mítingov, protestov a či štrajkov zahlásených Úniou syndikátov osvetových pracovníkov Srbska práve na pondelok 1. septembra si vezmite k srdcu, s vedomím, že aj z mnohých vás sa vykľujú budúci učitelia a iní školskí pracovníci, nuž teda rozum do hrsti a učte sa. Naučte sa už teraz, ako sa treba dožadovať práv (povinnosti – tie vám kompetentní predpíšu aj sami), ako zabojovať o to, aby vám, raz, keď sa pri troche šťastia či smoly zamestnáte, štát nezrazil desať či už koľkokoľvek percent z vašich, samozrejme, že podpriemerných, platov.

Zvykajte si, detičky – deti i mládež naša na všetko, čo vás v ľahšej krajšej obsažnejšej a nadovšetko šťastnejšej budúcnosti čaká. Vari nie darmo sme my, vaši otcovia a vaše matičky, ktoré matičky pekných synov veru majú (na vojnu by ich dať – dali hneďarazom, len aby ste vy, ich vzácne ratolesti, chlieb každý deň poruke mali; ibaže vás už ani na vojnu nevolajú) i vaši starí rodičia celé roky, čo roky, celé desaťročia – so scyllami a charybdami hrdinsky síce, hoci márne bojovali alebo sme sa bojovať odhodlaní trebárs len chystali?

Bum-bum!

Juraj Bartoš