Bum-bum-bum, bum-UM!

Nesmejte sa, hovorím vám!

Vám na známosť i na vedomie, hriešni hriešnici, dávam: nesmejte sa, nerehlite a nevyškierajte sa, sa necerte a neuškŕňajte aj keby ste boli neviemakí vtipkári posmeškári potmehúdi alebo trebárs len obyčajní poltuctoví rozsievači zdravého humoru. Zažeňte akékoľvek myšlienky, ktoré by mohli zapríčiniť i najmenší úškľabok! Pfuj, pfuj, pfuj; APAGE SATANAS!!! Zachráňte svoje hriešne duše, nesmejte sa, kýmkoľvek sa vám opäť smiať nedovolí, respektíve neprikáže!

Smiať sa, usmievať, aj o humore, komike, irónii i arónii hovoriť sa, prosím, do ďalšieho, neodporúča; ba je zakázané. Hovorím vám, taký befel prišiel; nie zhora, nie od štátnych ani cirkevných vrchností, ale fakticky zdola, čiže zvnútra, nie zvonku.

Nesmejte sa, ani o smiechu a humore ani len z hľadiska teórie nehovorte, nešuškajte, ani žiadne smiešne veci – ako napríklad babka na dedkovi – sa – ODÍĎ, DIABLE!!! – konať nepokúšajte! Ignorujte vami obľúbený tévéseriál Tévé Vojvodiny Štátna práca, filmy akým je Begniniho Život je pekný či Chaplinove nemé burlesky, šmarte bokom každý vykríknutý literárny trhák typu Haškove Príhody dobrého vojaka Švejka či Kovačevićovo dielko Maratónci bežia čestné kolo, osobitne zanevrite na Koraxove či Somborcove karikatúry, ani sa len nemrknite na groteskné výjavy sršiace z malieb Martina Jonáša alebo trebárs Jána Chlpku, nie to, že sa započúvate do dákej tam hudobnej Humoresky. Odsuňte bokom čokoľvek, čo vás nutká k smiechu, bez ohľadu na to, či humorom zapácha už zďaleka alebo náznaky smiešneho v ňom zistíte iba mikroskopom či Hablovým teleskopom. Zabojujte, vážení, za to, aby smiech i humor boli vyhlásené za personu non grata v médiách, literatúre, v umení, akokoľvek je umením – tu a teraz obzvlášť – Jeho Veličenstvo život sám. Lebo sa, všakáno, počas pôstu u nás nijako smiať nepatrí, ani sa o smiechu či humore hovoriť a písať a myslieť nesluší; a trebárs je smiech, ako sa hovorí, blahodarný liek či korenie života, my so žiadnym liekom v období pôstu, ktorý pôst je nám imanentný a tendenciu permanentného tuho nadobúda, nechceme mať spoločné ani koľko sa pod necht vmestí. Že prečo? Preto, lebo. Bum-bum!   

Juraj Bartoš