Byť v správnej chvíli na správnom mieste

K životnému prostrediu sme často ľahostajní. Rovnica nevšímavosti a nezáujmu dáva výsledok nenávratnej straty. Keď to pochopíme, zväčša býva príliš neskoro. Planéta Zem je iba jedna, musíme myslieť na jej zajtrajšok.

Ekologické hnutie mesta Nový Sad vzniklo 21. apríla 1990. Riaditeľom tejto mimovládnej organizácie je Nikola Aleksić, ktorý ako výborník v niekoľkých mandátoch v Zhromaždení mesta Nový Sad propagoval a obhajoval ekologické záujmy mesta. Hovorí, že Ekologické hnutie Nového Sadu patrí medzi priekopníkov svetového úsilia v tejto oblasti a dnes má vo svojich radoch vyše 200 univerzitných profesorov a akademikov a spolu vyše 15-tisíc členov.

Od roku 1995 v Novom Sade sa každý rok tradične organizujú Eko konferencie. V nepárnych rokoch témou je Ochrana životného prostredia miest a prímestských sídlisk, v párnych rokoch sa rokuje o Zdravotne bezpečnej výžive. K výsledkom týchto medzinárodných konferencií patrí okolo 1 800 vedeckých prác. Od roku 2007 sa konferencie stali vedeckými.

Vďaka úsiliu Ekologického hnutia v čele s pánom Aleksićom krása niekoľkých novosadských parkov zostala neporušená, zachovaná je budova Sokolského domu, ako aj početné kultúrno-historické pamiatky mesta. Načas reagovali vždy vtedy, keď sa urýchlený rozvoj mesta dostal do rozporu s nevyhnutnosťou dbať o ochranu životného prostredia.

V súvislosti s výrazným a stále sa rozrastajúcim problémom znečistenia vody vo Vojvodine Nikola Aleksić hovorí:

– V mnohých domácnostiach sa studne pozmenili na žumpy, a tak sa prvá vrstva vody znečistila. Nemáme továrne na spracovanie odpadových vôd, iba Sombor sa môže pochváliť takou kapacitou. V Subotici sa napríklad na jednu malú rieku napojilo celé mesto, ktoré tam vypúšťa odpadové vody. Mimo mesta je otvorená kanalizácia (fekálne vody) a továreň to nemôže spracovať. Problém odpadových vôd vysvetľujeme teda ako jeden proces, a problém hromadenia bahna v riekach ako druhý.“

Druhým boľavým bodom je zlá situácia s rozmiestnením a zariadením depónií v celej Vojvodine. Ekologické hnutie roku 1996 zabránilo premiestneniu sanitárnej depónie na Fruškú horu:

– Treba niečo chcieť a byť v správnej chvíli na správnom mieste. Vtedy sme zorganizovali jednodňový výlet, spolu s viacerými univerzitnými profesormi sme navštívili niektoré významné lokality na Fruškej hore, opustenú tehelňu v Petrovaradíne a starú lokalitu bývalej depónie, – spomína si Nikola Aleksić a dokladá, že uskladnenie odpadu patrí k potrebám civilizácie, ale na to sú potrebné aj civilizačné metódy.

Všetci máme výsostné ľudské právo cítiť sa členmi ekologického hnutia, bez ohľadu na to, či niekto má alebo nemá členskú kartu. Namiesto záveru uvedieme slová Nikolu Aleksića: „Nikto namiesto nás nič nevykoná, spoločnými silami musíme dbať o životné prostredie a bojovať za jeho záchranu.“

Jaruška Ferková