Čáry-máry, láry-fáry

12.mar 2020

Čáry-máry, láry-fáry

Prišli časy, keď sa každý z nás začína starať o toho druhého – keď sa pozerá do cudzieho taniera, dvora, kto jedol veľkou lyžicou a kto menšou. Prišli časy, keď okrem svojho dvora narástla túžba riadiť i susedov. Prišli časy nepriaznivé.

Vážení moji dobrí čitatelia – veď čo sme to za ľudia?

Naposledy sa stalo, že sme mali až päť variantov Hlasu ľudu – vytlačených! Pošpinená myseľ zasiahla do riadenia samotného týždenníka, vytlačila, čo len chcela a kde chcela. A pekne-krásne sa podfukom postarala aj o jeho distribúciu. V dohovore s niekoľkými kolportérmi ho pekne, po poriadku, aj porozdávali do cudzích dvorov – hádam tým, ktorým to najviac bolo treba. Nech ich máme pri
ruke, keď môžu oni, môžeme aj my, prečo nie – zmysleli si „múdre hlavy“!

Dúfajme, že nasýtili vlastnú márnomyseľnosť. A po cudzom majetku, intelektuálnom i materiálnom? Počujem – veď ako inak?
Útokom na novinárov, celú redakciu. Čo nás po tom! Čáry-máry, láry-fáry! – a už to bolo tam. Samozrejme, viac-menej na ruku, ktorá ich kŕmi, veď tej najviac ublížili a škody urobili. Všetky vaše neopodstatnené reakcie a dielo boli len odkazom, akoby ste svojimi činmi hovorili zbohom. Zbohom samým sebe, zbohom nefungujúcemu kolektívu, ktorý nechápe, že pošliapal po Detskom kútiku aj po tých, ktorí už, žiaľ, nie sú medzi nami – že ste sa hrubo prehrešili proti kultu mŕtvych.

Kým sa pozeráme do cudzích dvorov – z nášho ubúda.

Pre väčšinu ľudí je život ako zlý čas: čakajú a čakajú, kým prejdú búrky.

Život je to, čo sa nám stáva, kým si my rysujeme plány o živote. Urobme, čo musíme s tým, čo vieme, tam, kde sme. Človek žije iba v tejto chvíli, v súčasnosti. Všetko ostatné je už preč, alebo nie je celkom isté, či to vôbec príde.

A žime, ako len môžeme, keď nemôžeme, ako chceme.

Prajem pekný týždeň vám a nám, ľudia. A nazdávam sa, že občas budeme aj lepší!

M. BENKA
M. BENKA

Meno Miroslava Benku – významného umelca v slobodnom povolaní – už niekoľko desaťročí presahuje hranice kultúrneho sveta nášho štátu. V projektoch jeho bohatého multimediálneho opusu sa neraz prelínal Benka ako autor, scenárista, ako režisér, ako herec, ako dizajnér či divadelný kritik, ako univerzitný pedagóg a veľký estét. Miroslav Benka sa narodil 22. apríla 1956 v dedinke Ašaňa. Roku 1977 vyštudoval odbor dizajn na Strednej umelecko-priemyselnej škole v Novom Sade, roku 1983 ukončil štúdium herectva na Akadémii umení v Novom Sade a roku 1988 i štúdium réžie na Fakulte dramatických umení v Belehrade. Režíroval viac ako 70 divadelných predstavení, taktiež režíroval i televízne programy, dokumentárne filmy, hudobné klipy, rozhlasové hry a ďalšie multimediálne programy nielen doma, ale aj v zahraničí. Charakteristickou črtou jeho divadelného rukopisu často je jeho kompletné autorstvo a jeho estetický prejav je poznačený poetikou postmoderny. Pôsobil ako režisér a umelecký šéf Mestského divadla a umelecký šéf Festivalu slovanskej kultúry v Žiline, riaditeľ a umelecký šéf Národného divadla Sterija vo Vršci, riaditeľ a umelecký šéf divadelného festivalu Vršacká divadelná jeseň.   Ako docent Miroslav Benka prednášal na Vysokej škole múzických umení v Bratislave a International university v Belehrade a v Novom Pazare. Benka konal aj rad spoločenských funkcií – bol zamestnaný vo funkcii riaditeľa, umeleckého riaditeľa, režiséra a riaditeľa medzinárodných divadelných festivalov doma a v zahraničí. Bol členom pracovného tímu pre európske záležitosti, multikultúrnosť a interkultúrnosť Ministerstva kultúry Srbska v Belehrade. A naposledy Národné zhromaždenie ho zvolilo za člena Národnej rady pre kultúru Srbska pri Ministerstve kultúry. Je čestným členom Spolku slovenských spisovateľov v Bratislave.