Cestovanie, ktoré sa návratom nekončí

Výstava Henry Moore – grafik v Novom Sade, prístupná pre verejnosť v Múzeu Vojvodiny od 7. do 30. novembra 2014, zahrnuje 80 grafík, 5 modelov sošiek, 1 pracovný model, 9 fotografií a videomateriál. Henry Moore (1898 – 1986), jeden z najvýznamnejších britských umelcov 20. storočia, sa do dejín výtvarného umenia zapísal predovšetkým ako autor monumentálnych skulptúr. V Belehrade, kde jeho práce prvý raz videli už roku 1955, aktuálna expozícia (zahrnuje práce, ktoré vznikli v rokoch 1934 – 1984) bola pred očami verejnosti v Národnom múzeu od 11. septembra do 31. októbra.
Záujemcovia si, žiaľ, môžu pozrieť len zopár bronzových skulptúr menšieho formátu (na dôvažok aj niekoľko monumentálnych – na fotografiách). Trebárs umiestnené v uzavretom pomerne malom priestore, pôsobia sugestívne, priam nadčasovo, tak svojimi oblými hladkými tvarmi vyznačujúcimi sa redukciou detailov, ako ilúziou hmotnosti mnohonásobne väčšej než je skutočná. Zrejme nie náhodou sú do expozície zaradené sošky Ležiace figúry (obidve z roku 1939) a Model pre matku a dieťa, vzpriamene (1977). Totiž ústrednou témou nielen pozorovanej časti umelcovho grafického opusu sú ľudské figúry, predovšetkým figúra ženy. Expozícia, o ktorej je reč, obsahuje aj „podobizne” živočíchov i rôznych foriem živej a neživej prírody (stromov, kostí, skál…). Série grafík Matka a dieťa, Ležiaca figúra, Stonehenge, Ovca, Slonia lebka a iné sú vypracované prevažne technikou litografie (zastúpené sú tiež lept v medi a mediryt). V sprievodných textoch k vystaveným exponátom sa o. i. uvádza, že grafiky Moorovi boli obľúbeným výskumným poľom, že sa nechal inšpirovať predovšetkým veľkolepými horami a malebnými dolinami Castlefordu, kde vyrástol. Neskoršie ho uchvátili organické formy a v istom období sa oddal skúmaniu vzťahov na relácii vnútorné / vonkajšie (formy), dôkladne študujúc a znázorňujúc tvary vo vnútri tvarov, čo ho, ako sa svojho času sám vyslovil, „občas viedlo k idei o Matke a dieťati, kde vonkajšia forma, t. j. matka, chráni vnútornú formu, čiže dieťa, tak ako i matka chráni vlastné dieťa.”

Prezentovaná časť diela veľkého umelca na pozorovateľa bez obligátneho nároku na hľadanie skrytých významov dozaista zapôsobí ako zvláštny svet, z ktorého sa mu proste nechce odchádzať. Nie je vylúčené, že v jeho náručí, sálajúcej teplom prvotných foriem, zarezonuje ako Exupéryho Malý princ pri pohľade na debničku s ovečkou práve takou, po akej sa mu strašne cnelo. Po rozlúčke s jedinečným Moorovým svetom krásna a harmónie mu nezostane iné, než uznanlivo prikývnuť na súhlas umelcovej myšlienke: „Skulptúra je ako cestovanie. Po návrate svet pozorujete inými očami.” Trúfneme si dodať: A zacnie sa vám opäť cestovať.
Výstavu, z ktorej prinášame zopár fotoreprodukcií, okrem dvoch spomenutých múzeí, umožnili: Britská rada (British Counsil) pre západný Balkán, Ambasáda Veľkej Británie v Belehrade, Ministerstvo kultúry a informovania Srbska, Pokrajinský sekretariát pre kultúru a verejné informovanie AP Vojvodiny a Banca Intesa.

                                                                                                                                           Juraj Bartoš