Predsudkov súvisiacich s dilemou, kedy a ako s milovanou osobou začať pohlavný styk, je neúrekom. Nasvedčujú tomu nešťastné manželstvá, početné prípady nedokončeného školenia (kvôli narodeniu neplánovaného dieťaťa), neschopnosť nadviazania zdravého manželstva alebo odmietavý postoj k samotnému vstupu do manželského zväzku.
Z týchto a podobných dôvodov program edukácie mladých vyplánovala pracovná skupina expertov z oblasti urológie, gynekológie, epidemiológie a psychológie, ktorá napísala osobitnú učebnicu Zdravotná výchova o reprodukčnom zdraví. Zahŕňa všetky oblasti reproduktívneho zdravia mladých ľudí. Pokrajinský sekretariát pre šport a mládež ju zaradil do rovnomenného projektu, ktorý vznikol v spolupráci s Pokrajinským sekretariátom pre zdravotníctvo, sociálnu politiku, demografiu a spoločenskú starostlivosť o deti, a začali ho uplatňovať v tomto školskom roku. Medzi desiatimi strednými školami, do ktorých zaviedli tzv. pilotný program, je aj Gymnázium Branka Radičevića v Starej Pazove. Podľa slov riaditeľa Miroslava Opavského učiteľky Zorka Parošká a Jelena Kneževićová – inak absolventky medicíny – a Maja Kanazirová a Alisa Šovancová – absolventky psychológie – sú dobre pripravené na vyučovanie o pálčivej téme. Predmet Zdravotná výchova o reprodukčnom zdraví žiaci štyroch tried II. ročníka absolvujú tak, že dvakrát za mesiac majú po dve spojené hodiny. S eduktátorkami spolupracujú aj psychologička a pedagogička pazovského gymnázia.
Urobili sme anonymnú anketu o tom, ako nový predmet vnímajú samotní žiaci. Dievčatá spravidla ochotnejšie odpovedali na otázky. Hľa, čo si o. i. myslia: „Prednášky sú zaujímavé. Na minulej hodine som sa naučila niečo, o čom som málo vedela. Naučila som sa niečo, čo mi o pár rokov možno bude potrebné. S profesorkami sa môžeme rozprávať aj o súkromných veciach, lebo sú pre spoluprácu otvorené. Zvlášť ma zaujíma psychológia partnerského vzťahu.“ Aj ostatné žiačky uznali, že sú profesorky komunikatívne a rozhovory s nimi sú spontánne. Hovoria, že sa chcú s nimi rozprávať aj po hodinách, medzi štyrmi očami. Vraj sa dohodli tak, že všetko, o čom hovoria na hodine, zostáva ich malým tajomstvom. Nič sa nešíri ďalej, takže sa nemusia ostýchať.
Na otázku, či vedia, prečo je tento predmet určený práve žiakom druhého ročníka stredných škôl, istá žiačka odpovedala: „Vieme o prípade v prvej triede Chemickej školy na Banovom brde, kde až štyri naše niekdajšie spolužiačky zo základnej školy zostali v druhom stave, takže tieto hodiny chápeme ako prevenciu. Uvedomujeme si, že sa v tomto období, vo veku 15 až 16 rokov, najčastejšie vstupuje do sexuálneho styku, čo znamená, že sa v tomto veku treba dobre informovať o možnostiach preventívnej ochrany. Zároveň toto je obdobie, keď si musíme uvedomiť, že sa na sám sexuálny čin musíme dobre pripraviť nielen fyzicky, ale aj psychicky.“
Na rozdiel od dievčat, ktoré sa k novému predmetu stavajú seriózne, chlapci sa správajú dosť nevážne. Na hodinách sa vraj smejú a všetko chápu ako žart. Keď sa však nastolila téma športových úrazov alebo bitiek na „nešikovných miestach“, o to už prejavili vážnejší záujem. Uznali, že sa o pohlavných stykoch informujú prostredníctvom tlače a médií, ako aj u rodičov, ale že na týchto hodinách zvýšenú pozornosť usmernili na pohlavné choroby, zvlášť na tie najnovšie, s cieľom zistiť, ako im možno predísť. Od učiteliek spomenutého predmetu sa vraj dozvedeli, kedy a ako k nim prichádza, a ako ich potom možno liečiť.
Po dlhšom rozhovore chlapci sami uznali, že oveľa menej poznajú psychológiu partnerského vzťahu ako ich vrstovníčky.
K. Verešová