Chráňme si prírodu, ona sa nám odvďačí

BOLI SME NA VI. OTVORENÝCH DŇOCH BIODIVERZITY

V pondelok 20. júna prebiehalo v juhovýchodnom Banáte tematické vedecko-odborné stretnutie “VI. Otvorené dni biodiverzity”, ktoré organizovali Inštitút pre výskum liečivých rastlín “Dr. Josif Pančić” z Pančeva, Inštitút “Tamiš” Pančevo – výskumné rozvojové centrum a Národná asociácia pre rozvoj organickej výroby “Serbia Organika”.

V tomto roku sa účastníci stretli na výnimočnom mieste “Karaš – Nera”, ktoré bolo v roku 2015 vyhlásené za chránené územie ako oblasť mimoriadneho významu. Na návrh Pokrajinského závodu pre ochranu prírody bola táto oblasť vyhlásená chráneným územím II. kategórie. Nachádza sa na ploche 1541 ha, z čoho 984 ha je v režime ochrany druhého stupňa a 557 ha v režime ochrany tretieho stupňa. V bezprostrednej blízkosti sa nachádza dedinka Vračev Gaj, ktorá patrí do obce Bela Crkva.

Jedinečné duny v tejto oblasti sú v Srbsku bezkonkurenčné a rieky Karaš a Nera sú medzinárodné ekologické koridory. Až 76 % tohto územia tvoria piesočnaté a stepné lúky a pasienky, na ktorých je ešte stále prítomné extenzívne dobytkárstvo. Taktiež je tu jedinečná flóra a fauna, napr. Fimbristylis bisumbellata (srb. dvoštitasta šaš), púpava močiarna (srb. močvarni maslačak), ktorá sa v Srbsku nachádza iba na tomto mieste. Na priestranných pasienkoch Malog peska môžete vidieť rôzne dravce – vzácnych orlov, sokoly… Tu sa nachádza aj najväčšia a najhustejšia populácia sysľa pasienkového (srb. tekunica).

Po krátkej prechádzke po Malom pesku, hostia sa presunuli na breh rieky Nera, o ktorej sa vraví, že je “Banátske zlato”. Vyviera v Rumunsku. Zo všetkých vojvodinských riek iba v nej sa nachádzajú populácie rýb charakteristické pre horské rieky. Dno rieky tvorí štrk, voda je číra. Pobrežie rieky je útočiskom pre mnohé vzácne vtáky a živočíchy.

Treťou a poslednou zastávkou bolo ústie rieky Nery do Dunaja. Tu, v reštaurácii na brehu Dunaja prebiehala odborná časť, kde boli prezentované dve prednášky týkajúce sa danej tematiky.

PREČO JE TÁTO OBLASŤ JEDINEČNÁ A VZÁCNA?

Na zvyškoch pieskových dún nachádza posledné útočisko mnoho veľmi špecializovaných – pieskomilných – druhov rastlín a živočíchov, ktoré patria medzi ohrozené a vzácne druhy. Preto sú biotopy viatych pieskov chránené v rámci európskej sústavy chránených území. Ich zachovanie je späté s obnovou a udržaním pastvy hospodárskych zvierat. Biotopy na pieskoch sa v strednej Európe viažu na panónsku oblasť (nížinatá oblasť obkolesená pohoriami Alpy, Karpaty a Dináre). Centrum rozšírenia majú preto v Maďarsku a zasahujú do okolitých krajín – Dolného Rakúska, Slovenska, Rumunska, Srbska a Bulharska. Celkom však zaberajú veľmi malú rozlohu. Ich význam z pohľadu ochrany biodiverzity je však nesmierny. Keďže sú to menšie izolované lokality, obklopené intenzívne využívanou poľnohospodárskou krajinou, existuje veľa negatívnych vplyvov, ktoré ich ohrozujú. K najvážnejším ohrozeniam biotopov viatych pieskov patrí šírenie inváznych a burinových druhov. Šíria sa najmä z okolitej ornej pôdy.

Biotopy viatych pieskov majú svoje nezastupiteľné miesto v kultúrnej krajine. Bohužiaľ, ocitli sa na pokraji zániku. Príčinou je ťažba piesku, zalesňovanie pieskových dún a zánik tradičných foriem hospodárenia.

Aby sa na tomto vzácnom a jedinečnom území zachovala príroda v svojom pôvodnom stave, je potrebná pomoc človeka. Za posledných 50 rokov ľudstvo zaťažilo a zmenilo ekosystémy rýchlejšie, ako za ktorékoľvek obdobie v dejinách ľudstva. Čoraz častejšie sme svedkami, že klimatické zmeny sú pre nás hrozba, ktorá súvisí s ohrozením biodiverzity a ľudským fungovaním. Na to, aby sme vyriešili problematiku úbytku biodiverzity, je nutné zmeniť naše prístupy, spôsob akým žijeme a chrániť si to, čo máme. Na zastavenie poklesu biologickej rozmanitosti je potrebná aktívna spolupráca na úrovni jednotlivcov, organizácií a ďalších záujmových skupín v spoločnosti.

Ľubica Sýkorová