Novinárske príspevky v Hlase ľudu nezvyknem písať v jednotnom čísle, osobné a pritom verejné spovede už vonkoncom nie. Domnievam sa, že situácia, v ktorej som sa ocitla ospravedlňuje moje sentimentálne počínanie. Verejnosť si zaslúži pravdivé informácie vo veci môjho „odchodu-návratu“, „demisie-nedemisie“ na funkciu zodpovednej redaktorky Hlasu ľudu (ďalej: ZR). Podľa toho, že sa vám prihováram pravdepodobne usúdite, že predsa ešte stále zastávam post, na ktorý som nastúpila pred vyše dvomi rokmi, i keď sa povrávalo, že kormidelníčka opustila loď. Veru, je na tom pravdy, ale ukázalo sa, že dočasne.
Po mnohých nedorozumeniach, čiže po neúčinnej spolupráci medzi riaditeľom NVU Hlas ľudu a mnou som 21. októbra 2015 podala písomnú žiadosť o uvoľnenie z funkcie ZR a o zrušenie zmluvy o zamestnaní. Hlavnou príčinou bolo to, že sme určitési obdobie nehovorili spoločným jazykom a práve to malo dopad na neúplnú realizáciu plánu a program týždenníka Hlas ľudu, redakčnej politiky, ktorej zámerom je objektívne a nezaujaté informovanie v slovenskej reči v súlade s verejným záujmom, rozvoj tohto pokrajinského média a prispôsobovanie sa digitálnej dobe. Správna rada nášho podniku na tému “mojej situácie” zasadala 30. októbra, keď sa rozhodla dať šancu náprave medziľudských vzťahov vo vedení NVU Hlas ľudu, ibaže náš týždenník o celej záležitosti neinformoval. Verejnosť mala po ruke iba – špekulácie.
Po niekoľkých týždňoch, otvorených rozhovoroch s riaditeľom, niektorými členmi redakcie a ustanovizne, ktorí mi preukázali podporu a dôveru som sa rozhodla dať šancu otvorenému dialógu, ktorý vedie k vylepšeniu vzťahov, tolerancii a pochopeniu. Odhodlala som sa k stiahnutiu svojej žiadosti v prospech kontinuity riadenia zmenami, ku ktorým sa redakcia dopracovala v oblasti fungovania redakcie a vo formálno-obsahovej časti týždenníka Hlas ľudu, čo schválila aj Správna rada NVU Hlas ľudu 10. novembra 2015.
Som toho názoru, že každý z nás je nahraditeľný, avšak aktuálne spoločenské turbulencie dodali silu a odvahu čeliť rôznorodým nátlakom a rozhodnutie nedať na tácke kartu do rukáva politickým násilenstvám.
Rozhodla som sa reagovať na polemiky a špekulácie, ktoré sa vedú vo verejnosti na tému „situácie“ v Hlase ľudu. Nikto nikoho nedonútil odstúpiť, vrátiť sa, či reagovať. V našej redakcii nepracujú sopliaci, ale profesionáli, dospelí ľudia, ktorí svojou hlavou rozmýšľajú a podľa vlastného svedomia konajú. V žiadnom prípade nejde o pokus utajenia čohokoľvek, ale naopak. Celý proces sa viedol transparentne, na zasadnutiach správnej rady. Preto nemám jasno v hľadaní dôvodov, prečo sa neustále verbálne útočí na niektorých členov redakcie. Avšak celoštátna situácia akoby napovedala, že ide o pokus nekalej politizácie a destabilizácie nášho týždenníka v prospech jednotlivých straníckych záujmov a pokus o profesionálnu diskreditáciu novinárov, ktorí v súlade s novinárskym poslaním a novinárskym etickým kódexom neprislúchajú žiadnej politickej strane a svoju prácu sa snažia vykonávať profesionálne, nezaujato a objektívne.
Budem rada, keď naši spoločensko-politickí aktéri a príslušníci nášho menšinového spoločenstva na potenciálne nedopatrenia v našej novinárskej práci budú poukazovať prostredníctvom civilizovaného otvoreného dialógu. Bez rôznych techník, akými sú zavádzanie verejnosti, servírovanie vymyslených alebo selektovaných informácií, znehodnocovanie práce novinárov, lebo všetci máme rovnaký cieľ – informovať, zachovať, rozvíjať naše slovenské spoločenstvo.
Vladimíra Dorčová-Valtnerová