Čo jeme? Čo pijeme? Nevieme!

Mnohí z nás začali vážnejšie uvažovať o tom, ako sa stravujeme, len vtedy, keď vznikli aféry s niektorými významnými potravnými článkami. Parazitné červy v rybách, aflatoxín v mlieku, nadmerné množstvo pesticídov v jablkách, arzén v pitnej vode a ktovie ešte čo v iných potravinách dosť zmýlilo, vystrašilo, uviedlo do pomykova, ale aj rozhorčilo tak starých, ako i mladých. Nie div teda, že mnohí prestali konzumovať ryby, vyhýbali sa jablkám, zriekli sa mlieka…

Správy o tom, že v rybách chytených vo vodách Dunaja, Sávy a Nišavy odhalili parazitné červy, prispeli k tomu, že mnohí milovníci vyradili toto zdravé mäso z jedálneho lístka. Znížená spotreba rýb ustarostila a rozhnevala profesionálnych rybárov, ktorým sa drasticky znížil predaj. Odborníci odporúčali ľuďom, aby kupovali ryby dopestované v rybníkoch, a nie na ulici. Pred konzumovaním radili odstrániť všetky vnútornosti, mäso dobre uvariť či usmažiť a iba potom ho bezpečne vychutnávať. Červy sa mohli zneškodniť aj zmrazením v mrazničke na mínus 25 stupňov Celzia.

Len čo sa trochu utíšil prípad s rybami, vzbĺkol veľký problém s aflatoxínom v mlieku, ktorý sa vyskytol v nadmernom množstve následkom kŕmenia kráv s toxínmi zamorenou kukuricou lanského rodu. Aféra s mliekom nadobudla ozaj nevídané rozmery a niekoľko týždňov bola hlavnou nielen životnou, lež i politickou témou. Veď u nás niet úseku ľudského života, do ktorého by si nezamiešala prsty všadeprítomná politika. Čo sa potom stávalo? Ľudia prestali kupovať mlieko alebo to robili so strachom, v škôlkach deťom nedali piť tento výživný nápoj, jednotlivým farmárom dočasne zakázali dodávku mliekarniam nevyhnutného bieleho nápoja, najmä pre bábätká a starých ľudí. Vláda problém riešila jedným ťahom pera – dovolené množstvo aflatoxínu v mlieku zvýšila desaťnásobne a tu ho máš. Znova máme zdravé, pre ľudské zdravie neškodné mlieko?!

Nie sme si istí, že ľudí presvedčili o tom, že mlieko môžu bezpečne konzumovať, bez obáv o vlastné a o zdravie svojich detí. Svedčí o tom aj príbeh z predajne nášho známeho veľkoobchodu. Pri pulte s veľkým výberom mlieka a mliečnych výrobkov stála mladá žena s litrovým balením v ruke. Očividné bolo, že ho chcela kúpiť pre usmievavého synčeka v kočíku, ktorý pred sebou tlačil mladý muž. Ustarostená manželka sa prihovorila manželovi: „Zoberieme?“ Mladý muž vystrúhal kyslú tvár a odvetil: „Neber, počkajme ešte trochu, nech vidíme, čo bude!“ A vzdialili sa od pultu bez mlieka v spotrebiteľskom koši! Vo vzduchu zostala visieť otázka: Ozaj, čo pripravia na večeru svojej ratolesti? Podobný prípad sme zažili vo výťahu, keď sa nám suseda zverila, že už dlhšie túži po šálke mlieka, ale sa ho bojí piť, lebo nevie, či je zdravé!

Nepríjemná správa nám prišla aj z Ruska, a to rovno od premiéra Vladimíra Medvedeva, ktorý povedal, že naša krajina vyviezla do Ruska jablká zamorené zvýšeným množstvom pesticídov. Odborníci upozornili, že je veľmi pravdepodobné, že máme také jablká aj na domácom trhu. A to nielen dopestované u nás, lež aj z dovozu, keď sa niektorá krajina Európskej únie zbavila zdraviu škodlivého ovocia vývozom do Srbska, Chorvátska, Bosny a Hercegoviny…

Veľký problém sa vyskytuje aj keď ide o pitnú vodu. Údaje sú alarmujúce najmä vo Vojvodine, kde 800 000 ľudí pije vodu, ktorá obsahuje zvýšené množstvo kancerogénnej chemickej zložky – arzénu. O škodlivosti pitia takej vody hovorí fakt, že už v roku 2006 zverejnili údaj, že je mortalita v dôsledku malígnych nádorov vo Vojvodine vyššia o 24 percent ako v centrálnom Srbsku. Na prekonávanie problému s arzénom, hlavne v strednom Banáte, na území Subotice, Somboru, Báčskej Palanky, Šídu… je potrebných najmenej sedem rokov a 400 miliónov eur. Celková situácia so zabezpečením zdravej vody vo Vojvodine by sa mohla doriešiť za dve desaťročia a pomocou 700 miliónov vložených eur.

Ktovie koľko ešte by sme mohli hovoriť o spôsobe výživy súčasného človeka a (ne)zdravých potravinách. Radšej už viac nebudeme. Aj tak sotva doriešime dosiaľ uvedené problémy, lebo proste žijeme v takej dobe, kde väčšina ľudí nemá času a mnohí ani možností (čítaj: peniaze) na zdravú výživu.

Radšej sa vráťme do minulosti, keď sa podľa všetkého naši predkovia stravovali zdravšie, a pritom mali viac času na raňajky, obed či večeru. Bol to opravdivý kult jedla. Pamätáte sa, keď stará mať chytila sliepku, kohúta, kačicu, hus či morku na dvore, ktorá pri kŕmení nepoznala žiadne koncentrované krmivá so všelijakými prímesami. Starší ľudia si spomínajú, že aj ošípané chovali najmenej rok, a tak z nich mali oveľa chutnejšie, kvalitnejšie a „zrelšie“ mäso a mäsové výrobky.

Čo povedať na záver?  Na otázku, či vieme, čo dnes jeme a pijeme – jednoznačná a najkratšia odpoveď by znela hádam takto – nevieme!

Juraj Pucovský