(Zora Hudíková: Hodnota tvorcu : Portrét spisovateľa Milana Ferka. Nový Sad : NVU Hlas ľudu, 2014)
„Popísať osobnosť tvorcu a proces tvorby je náročné. Osobnosť človeka je zložitý systém prvkov, ktorý má biologický základ, tvorba zas zložitý proces – oba sú podmienené internými aj externými podmienkami a faktormi.
Človek a jeho správanie, ako aj podnety a motívy, ktoré ho k tomu vedú, zaujímajú ľudstvo odjakživa. Sú témami filozofie a náboženstva. (…) Osobnosť a život človeka je obsahom aj mnohých diel v literatúre.“ Týmto výrokom, ktorý je odcitovaný z úvodnej časti knihy, sa určite riadila aj PhDr. Zora Hudíková, PhD., autorka knihy Hodnota tvorcu : Portrét spisovateľa Milana Ferka, ktorá vyšla v bežnom roku v Novinovo-vydavateľskej ustanovizni Hlas ľudu v Novom Sade a vytlačená bola v novozaloženej tlačiarni HL Print v Báčskom Petrovci, ktorá je vlastne nasledovateľkou tlačiarne Neografia a predtým chýrečnej Tlačiarne Kultúra. Pritom však treba pripomenúť, že majiteľom tlačiarne je NVU Hlas ľudu a že sa tým činom tlačenie kníh (a pritom aj novín a časopisov) znovu vrátilo do svojej kolísky, do Báčskeho Petrovca, skadiaľ roky slovenské slovo aj odchádzalo k čitateľom.
Zora Hudíková je pre mnohých tunajších Slovákov nové meno v mediálnej či literárnej sfére. Absolvovala psychológiu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, kde obhájila aj dizertačnú prácu v odbore žurnalistika na Katedre žurnalistiky tej istej univerzity. Dlhé roky pôsobila v Slovenskej televízii v Bratislave ako lektorka mediálneho prejavu, rozvoja osobnosti tvorcu a komunikácie s respondentom. Spolupracovala a spolupracuje aj s inými verejnoprávnymi a súkromnými médiami – TASR, Slovenský rozhlas, VTV, Rádio Expres, Rádio Forte – a teraz už dúfame v tesnejšiu spoluprácu aj s našou Novinovo-vydavateľskou ustanovizňou Hlas ľudu, ktorá sa už načrtla vydaním tejto knihy. Je pritom zrejmé, že ide o prvý krok k tejto spolupráci, čo nasvedčuje aj nedostatok niektorých základných údajov v imprese knihy, kde sa napríklad neuvádza ani len to, kto sa v nej podpisuje za vydavateľa, na čo do budúcna treba prihliadať a podľa možnosti doplniť knihu aj s inými potrebnými údajmi, ktoré by sa v imprese mali nachádzať, ako sú tie, kto mal na starosti grafickú a technickú úpravu, a určite by vydaniu knihy a jej vzhľadu len prospelo, keby mala aj redaktora vydania.
Určite treba hneď na začiatku vysvetliť aj to zvýraznené na obálke, hneď nad titulom: Okamihy osudov. Ide totiž o pokračovanie projektu, ktorý sa začal na Fakulte masmédií Paneurópskej vysokej školy v Bratislave, kde sa roku 2013 konala konferencia Otáz(ni)ky osobností. Vtedy dekan fakulty profesor Jozef Laikert, iniciátor konferencie, navrhol pokračovanie projektu a vytvorenie súboru monografií o slovenských osobnostiach Okamihy osudov. Toto je teda začiatok realizácie toho všetkého.
Je v ľudskej povahe opýtať sa aj, prečo práve Milan Ferko?! V každom prípade správna voľba! A v knihe sa dozvedáme aj autorkine odpovede či opodstatnenie voľby: „Po prvé preto, že ide o veľmi plodného tvorcu. Milan Ferko vytvoril takmer 200 umeleckých diel. Po druhé preto, že jeho tvorba je rozmanitá – tvoril pre deti, historické prózy, literatúru faktu, divadelné či rozhlasové hry, poéziu, texty piesní, písal publicistické články, ale je aj spoluautorom Deklarácie zvrchovanosti Slovenskej republiky. Po tretie preto, že počas života prešiel rôznymi pracovnými pozíciami. Pôsobil ako šéfredaktor literárnych časopisov (Mladá tvorba, Slovenské pohľady). Svoj organizačný a budovateľský (v dobrom zmysle slova) entuziazmus nestratil, nevzdával sa, ani keď musel nedobrovoľne ísť na menej kompetentné pozície či „na voľnú nohu“.“
Nemožno spochybniť, prečo práve Milan Ferko; veď (ako je trefne uvedené v úvodnej časti knihy) „Milan Ferko prežil obdobie plné dynamických udalostí, ktoré boli sýtené rôznymi typmi emócií. Mnohé to nenechali chladnými. V publikácii poukazujeme na to, ako sa s nimi vyrovnal, ktoré vlastnosti a schopnosti mu v tom pomohli a ako sa to odrazilo v jeho tvorbe. Zároveň identifikujeme, ktoré vrodené predispozície ho predurčili na takú činorodosť v oblasti tvorby“. Dokonca aj zámerom knihy bolo analyzovať osobnosť tvorcu na základe jeho kreatívnej produkcie. A skutočne bolo čo analyzovať, lebo, ako sa uvádza v záverečnej časti knihy, „Milan Ferko bol vo svojej literárnej tvorivosti veľký talent, môžeme ho označiť až pojmom geniálny. Mal neobvykle rozsiahly záber tvorivosti – od kreativity postavenej na detailoch a faktoch až po neobmedzenú fantáziu. Mal maximálnu slovnú pohotovosť, flexibilitu a fluenciu, bol majstrom slova. Spájali sa u neho protichodné vlastnosti – či už v schopnostiach alebo vlastnostiach. Dopredu ho hnala najmä vysoká vnútorná energia a motivácia“.
Slovenský národ môže a má byť hrdý, že mal také špičkové, všestranné, tvorivé osobnosti, akou bol Ferko. Človek širokého všeobecného vzdelania, o ktorom je čo písať, diela ktorého oslovujú; ktorý „mal vysokú vnútornú motiváciu, z tvorby mal potešenie, bavila ho, venoval sa jej vysoko nad rámec bežného pracovného času, nevzdával sa pri problémoch a prekážkach, ale hľadal riešenia“.
Anna Horvátová