Dánsko je hádzanárskym majstrom sveta tretíkrát za radom!

V nedeľnom finále im súperom boli dobrí Francúzi, ktorí však tentoraz museli zložiť klobúk lepším.

Dojem je, že aktuálna dánska selekcia hrá najmenej na takej úrovni, ako Francúzsko vo svojom zlatom období, keď terajší tréner tejto selekcie Guillaume Gille bol v role hráča a so svojimi kolegami dominovali počas začiatku 21. storočia. Francúzi v tom období získali početné medaily na Majstrovstvách Európy, šampionátoch sveta a na Olympijských hrách.

No vráťme sa do súčasnosti, v ktorej sa ako dominantná reprezentácia stalo Dánsko.

Táto reprezentácia, ako sme spomenuli, oslavovala na 3. Majstrovstvách sveta zaradom a od šampionátu roku 2017 a osemfinálového stretnutia s Maďarskom už celých šesť rokov na svetovom podujatí neprehrali.

Najprv sa majstrom sveta stali roku 2019, potom oslavovali aj v Egypte pred dvoma rokmi a naposledy aj tentoraz.

Dánsko bolo zaraďované medzi favoritov, dokonca si vážili aj za prvého favorita na turnaji. Potvrdili to skvelou hrou, nemali problém s nátlakom a vedeli sa poradiť s každým súperom. Jediný zápas, v ktorom nevyhrali, bola remíza s Chorvátskom v druhej fáze, ale im aj to stačilo na postup do štvrťfinále.

Legendárny Mikkel Hansen už nebol v prvom pláne. Na palubovke trávil dosť času, ale je evidentné, že už nemá tú energiu, ako pred niekoľkými rokmi. Dánsko sa však trápiť nemusí, lebo ho výborne vystriedal 23-ročný Mathias Gidsel, ktorý zároveň bol aj MVP majstrovstiev.

Hansen a Gidsel síce nehrajú na rovnakej pozícii, ale v modernej hádzanej to ani nie je také podstatné.

Okrem Gidsela do ideálneho tímu šampionátu bol zaradený aj Simon Pytlick, výborné krídlo dánskej reprezentácie.

Vo finále vynikol aj Rasmus Lauge, nastrieľal až desať gólov. Francúzi nečakali, že toľko prihrávok bude práve jemu smerovať, čo Lauge využil a svoj tím viedol k zlatej medaile.

Dánsko je proste kompletným mužstvom. Nemajú slabú pozíciu a s ohľadom na úspechy národného tímu a na tradíciu hádzanej v tejto krajine sa nemusia obávať ani o budúcnosť. Napríklad legendárneho brankára Hvidta už celé desaťročie výborne vystriedal Landin, ktorý tiež už má 34 rokov a pomaly sa mu kariéra chýli ku koncu. Z druhej strany majú nadostač mladých kádrov a aj ich mladšie selekcie dosahujú pekné úspechy. Okrem všetkého práve Dánsko je prvou reprezentáciou v dejinách, ktorej sa podarilo na Majstrovstvách sveta trikrát zaradom vyhrať.

Ostatné mužstvá a ich možnosti

Francúzi z druhej strany nedominujú ako pred takými desiatimi rokmi. Samozrejme, aj ďalej ide o jednu z najlepších selekcií sveta, ale táto generácia, v ktorej stále hrá 39-ročný Nikola Karabatić, ešte musí dosiahnuť svoj zenit. Spomenieme si na Karabatića zo zlatého obdobia, keď spolu so spomenutým Gilleom, ale aj Dinartom, Omeyerom, Guigoum, Abalom a inými vlastne získali všetko, čo sa len dalo.

Teraz sa situácia trochu zmenila a Francúzsko, aj keď olympijský majster z Tokia, predsa viac nie je prvým favoritom na podujatiach.

Spomeňme aj Španielsko, ktoré znovu potvrdilo, že je silnou hádzanárskou krajinou, keďže tentoraz získalo bronz, tiež Nórsko, ktoré práve proti Španielsku veľmi nešťastne vypadlo vo štvrťfinále.

So Švédskom treba byť obozretní. Švédi síce vlani získali titul majstra Európy, ale tentoraz na domácej pôde boli „len“ štvrtí. Tento tím už dlho nie je na úrovni ako z konca 90. rokov minulého storočia a proste nedokážu konštantne konkurovať o najvyššie umiestnenia.

Týmto by sme asi zoznam selekcií, ktoré v nadchádzajúcich rokoch prevažne budú bojovať o medaily, asi mohli aj uzavrieť. Možno sa udeje, že občas do semifinále pribudnú Egypt, Chorvátsko, Nemecko alebo niektorá iná selekcia, ale to už bude prekvapením.

Srbsko tentoraz finišovalo na 11. mieste. Zdá sa, že je to slabý výkon, ale musíme sa s tým uspokojiť. S ohľadom na výkony v minulosti je toto slušným dosiahnutím. Prehrali sme v dvoch zápasoch, tesne, proti Nemecku a Nórsku, dosiahli štyri triumfy, nad objektívne oveľa slabším, takže ťažko zhodnotiť, v akej situácii je naša hádzaná, ale asi sa niečo predsa pozitívne len deje. Uvidíme už v pokračovaní kvalifikácie na budúcoročné Majstrovstvá Európy a eventuálne aj v kvalifikácii na Olympijské hry, ak sa do tej dostaneme.