Dedina starne, Slovákov je čoraz menej
Bajša je staré osídlenie. Prvé zmienky o nej datujú z roku 1462. Podľa historika Jána Siráckeho Slováci sa do nej prisťahovali v rokoch 1754 a 1755. Už roku 1764 si založili slovenskú školu; srbská začala pôsobiť roku 1755 a 1774 i katolícka (maďarská); v tom období slovenské obyvateľstvo tvorilo väčšinu. Roku 1783 si Slováci obstarali pozemok pre modlitebnicu a faru. Okrem iných farárov tu pôsobil aj Štefan Homola. V roku 1971 slovenská škola zanikla; teraz sa výučba na ZŠ Bratstva a jednoty koná len v maďarčine a srbčine. Slovenčinu s prvkami národnej kultúry fakultatívne vyučuje Elenka Becskeiová, učiteľka na dôchodku, a bohoslužby v evanjelickom chráme odbavuje farárka Marta Dolinská. V Bajši sa narodilo niekoľko znamenitých osobností: Martin Kmeť – muzikológ a hudobný pedagóg a skladateľ, Víťazoslav Hronec – spisovateľ, redaktor a editor, Alexander Kelemen – architekt, a pôsobil tu aj Emil Klobušický – filmový priekopník vojvodinských Slovákov.
Podľa sčítania obyvateľov z roku 2002 v Bajši žilo 2 568 obyvateľov. Rada Miestneho spoločenstva počíta 15 členov. V jej čele je predseda Karol Lackovič. Rozhovor s ním sme začali otázkou, či aj u nich do volieb RMS šli politické strany organizovane, alebo sa občania prípadne kandidovali bez politického predurčenia?
– Žiaľ, v tomto štáte aj peniaze možno ľahšie zabezpečiť vtedy, keď dedina má lepšie vzťahy s politickými štruktúrami. Necítime to však až natoľko, keďže radu tvorí dobrá kompaktná zostava.
– Aká je toho času národnostná štruktúra obyvateľstva v Bajši?
– V Bajši je asi 2 400 obyvateľov; národnostná štruktúra sa stále mení: Slovákov je vždy menej a menej, asimilácia je prítomná, takže máme 300 – 400 Slovákov v Bajši, asi 1 500 Maďarov a približne 400 – 500 Srbov. Pôsobia tu tri cirkevné zbory: katolícky (maďarský), pravoslávny (srbský) a evanjelický (slovenský). Asimilácia zapríčinila aj to, že v evanjelickom chráme bohoslužby sú najčastejšie v maďarskej reči, ale v poslednom čase sa raz za mesiac konajú aj v slovenskom jazyku. Pokúsime sa zachovať všetko, čo voľakedy bolo, ale bude to ťažké. Nemáme slovenskú školu, slovenský jazyk s prvkami národnej kultúry sa vyučuje len fakultatívne, a to nepostačuje. Keď zanikli slovenské triedy, prestala sa používať aj slovenčina na širšom pláne.
– Čím sa na hospodárskom pláne zaoberajú obyvatelia Bajše?
– Bajša je prevažne poľnohospodárska dedina. Nikdy tu neboli dáke fabriky, ale mali sme veľké poľnohospodárske družstvo, ktoré zamestnávalo 60 – 70 ľudí, teraz je však sprivatizované a robí tam podstatne menej ľudí. Osada inklinuje k Báčskej Topole, sídlu obce (ktorá má 22 miestnych spoločenstiev) vzdialenému takých šesť kilometrov; aj predtým, aj teraz tam pracuje väčší počet Bajšanov, a to predovšetkým v bitúnkoch.
– Čo pestujú poľnohospodári?
– Prítomná je predovšetkým klasická roľnícka výroba a je tu i zopár zeleninárov. Bolo ich viac, ale keďže je na trhu lacnejšia zelenina z dovozu, viacerí ju už nepestujú na predaj. V dôsledku drahého výrobného procesu ich výrobky nie sú konkurenčné. V dedine sú aj dve-tri väčšie farmy dojníc a farmy na chov rožného dobytka.
– Sú toho času v Bajši remeselníci?
– Je ich už len veľmi málo. Máme dvoch kováčov a jedného automechanika. Staré remeslá vymizli a ľudia nezakladajú malé podniky, lebo musia odvádzať vysoké dane. Starý pekár, ktorý piekol chlieb tradičným spôsobom, šiel do dôchodku; teraz máme dve pekárne, ale to je už nová technológia…
– Aj vaša dedina starne…
– Áno. Už je tu asi sto starých prázdnych domov. Za posledné dve-tri desaťročia počet obyvateľov Bajše klesol zhruba o tisíc. Mladí ľudia odchádzajú, prirodzený prírastok je negatívny…
– Ako je Bajša na tom z hľadiska infraštruktúry?
– Na tomto pláne sa máme dobre. Dedinu sme elektrifikovali už v roku 1946, v Bajši nie je jediná ulica bez tvrdej cesty, v cintoríne je vystavaný Dom smútku… Máme plyn, teraz robíme nový vodovod, keďže starý už nevyhovuje potrebám a súčasným štandardom, lebo má už asi 50 – 60 rokov, takže vymieňame celé potrubie.
– Ktoré združenia a spolky pôsobia v Bajši?
– Civilná sféra je u nás na vysokej úrovni a v rámci nej máme i celú paletu podujatí. Veľkú aktivitu naposledy vyvíja Etno spolok na ochranu tradičných remesiel v Bajši (združuje Maďarov, Srbov i Slovákov s cieľom zachovať hmotnú a duchovnú kultúru), ako i Spolok vinohradníkov, ovocinárov a vinárov Kadarka. Sú tu ďalej: poľovnícky spolok, združenie koniarov (zoskupuje zo desať – dvanásť milovníkov a majiteľov koní), penzistov, darcov krvi (je ich 60 – 70), ktorí sú členmi organizácie Červeného kríža v Báčskej Topole, máme Miestny odbor Matice slovenskej, nemecké združenie, spolok hasičov…
– Čo Rada MS Bajša vysunula do popredia v pláne činnosti na rok 2013?
– Na základe projektu medzihraničnej spolupráce fondu IPA získali sme prostriedky na dokončenie výstavby cyklistickej dráhy (4 km) medzi B. Topolou a Bajšou. Okrem toho, ako som už spomenul, prioritným cieľom je dokončenie výstavby nového miestneho vodovodu a, pravdaže, podpora aktivít civilného úseku.
Juraj Bartoš
