1497 – na ostrove Cape Breton pristál benátsky moreplavec v anglických službách Giovanni Caboto, ktorý hľadal námornú cestu do Číny a objavený ostrov pokladal za Áziu. Zápis o udalosti je prvým presne doloženým dátumom o objave Severnej Ameriky.
1859 – v bitke pri Solferine (Taliansko) porazili francúzsko-sardínske vojská rakúsku armádu. Preto cisár František Jozef I. požiadal Napoleona III. o prímerie. Rakúsko sa muselo zriecť Lombardie a Parmy v prospech Sardínskeho kráľovstva. Zostalo mu ale Benátsko a niektoré ďalšie talianske dŕžavy. Bitka a utrpenie zranených vojakov podnietili švajčiarskeho filantropa a spisovateľa Henryho Dunanta založiť Červený kríž (1863).
1875 – začalo sa Nevesiňské povstanie, najväčšie povstanie proti tureckému cisárstvu v Bosne a Hercegovine
1883 – narodil sa rakúsko-americký fyzik a spoluobjaviteľ pozitrónu Viktor Franz Hess, laureát Nobelovej ceny (1936) za objav kozmického žiarenia. Zomrel 17. 12. 1964.
1901 – v parížskej Vollardovej galérii otvorili prvú výstavu obrazov vtedy 19-ročného španielskeho maliara Pabla Picassa
1948 – Sovietsky zväz prerušil pozemné spojenie medzi západnými zónami Nemecka a východným Berlínom, začala sa blokáda nemeckého Berlína
1980 – zomrel český astronóm, riaditeľ Štátneho observatória na Skalnatom Plese vo Vysokých Tatrách Vladimír Guth. Narodil sa 3. 2. 1905.
1983 – sýrska vláda vypovedala z krajiny vodcu Organizácie za oslobodenie Palestíny (OOP) Jásira Arafata, pretože obvinil Sýriu z podpory opozičnej skupiny v hnutí Al-Fatah
1999 – z floridského Cape Canaveralu bola vypustená raketa Delta 2, ktorá do vesmíru smerovala na svoju trojročnú misiu, aby hľadala pozostatky tzv. Big Bangu, teda absolútneho počiatku vesmíru
2007 – za naplánovanie genocídy desiatok tisícov etnických Kurdov v 80. rokoch minulého storočia odsúdil iracký súd v Bagdade na trest smrti Alího Hasana al-Madžída, bratanca Saddáma Husajna a svojho času jedného z najobávanejších mužov v Iraku
2007 – zomrel srbský literát, režisér a akademik Pavle Ugrinov
2008 – zomrel poľský výtvarník a scénograf Józef Szajna, ktorý prežil hrôzy koncentračného tábora Osvienčim, čo sa v nemalej miere odrazilo aj v jeho tvorbe