Dôležitá je vzájomná dôvera

Láska žije iba z dôvery.

Honoré de Balzac

Jedna láska, dvaja ľudia a medzi nimi stovky, ba tisíce kilometrov. V dnešnej dobe je čoraz viac ľudí, ktorí si udržiavajú lásku na diaľku. Niekedy ich delia „iba“ stovky kilometrov a niekedy je tá druhá polovička až za oceánom. Má taký vzťah budúcnosť? Niektorí psychológovia taký vzťah dokonca odporúčajú, lebo si dvojica takým spôsobom overí, či sú jeden pre druhého, ale sú i takí, ktorí také vzťahy neuznávajú a ihneď odporúčajú spoločné bývanie. V súčasnosti nevieme presne, ako to bolo kedysi, keď si zamilovaní mohli písať iba listy, no dnes je to aspoň trochu uľahčené – sms, Skype, ICQ, Twitter, Facebook… Avšak ani internetová komunikácia nikdy nedokáže nahradiť prítomnosť tej druhej osoby. Vzťah na diaľku si vyskúšali aj Kvetoslava Kročeková z Jánošíka a Adam Ivan Hučok z Aradáča a rovnakým spôsobom, akým sa ich vzťah vyvíjal, nastal aj tento príspevok, teda cez Skype a Facebook.

„Poznali sme sa dlho predtým než sme spolu začali chodiť,“ začína rozprávať Kvetoslava. „Vtedy sme obaja boli v iných vzťahoch, avšak po určitom čase sme ich prerušili. Jeden náš spoločný kamarát mi začal rozprávať, že má kamaráta, ktorý je akoby stvorený pre mňa – dobrý, pekný, vzdelaný… To isté rozprával aj Ivanovi o mne a všetkými možnými spôsobmi sa snažil nás zblížiť. Nakoniec sa mu to aj podarilo. Konečne sme sa stretli v posledný deň roku 2006 a oficiálne sa náš vzťah začal 1. januára roku 2007. Jasné, že aj náš vzťah bol na začiatku taký, aké bývajú všetky nové lásky – motýle v bruchu a ustavičné spomínanie na spoločné chvíle. Avšak nebolo všetko ideálne, lebo Ivan študoval na Slovensku, takže sme nemali možnosť často sa stretávať. Náš vzťah bol odkázaný na telefón a internet. Písali sme si esemesky, četovali, rozprávali sme sa telefónom, následkom čoho nám chodili veľmi vysoké účty. To, že sme sa nestretávali často, bolo dosť ťažké, ale úspešne sme to zvládli. Za krach mnohých vzťahov môže práve vzdialenosť, no v našom prípade to dopadlo celkom dobre, lebo to bola aj určitá skúška, ktorú sme úspešne absolvovali.“

Dôkazom úspešne absolvovanej skúšky je šesťročný vzťah, ktorý sa pred takmer dvomi rokmi zmenil: Kvetoslava a Ivan teraz žijú spolu v Nitre na Slovensku.

Ako prekonať kilometrovú vzdialenosť medzi partnermi? Neustále posielať esemesky, kontrolovať partnera, alebo uplatniť niečo iné? O tom Kvetoslava povedala:

„Žijeme na Slovensku, ďaleko od rodiny, priateľov, a možno práve preto je náš vzťah ešte silnejší. Jeden druhému sme najväčšou oporou, pomocou a potešením. Avšak neboli by sme spolu, keby sme si navzájom neverili. Myslím si, že práve dôvera je najdôležitejšia. Spolu sme už šesť rokov, lebo je náš vzťah založený na obojstrannej dôvere. Dôvera by mala byť základom každého vzťahu, ktorý ďalej rozvíjať a obohacovať musia len sami partneri, lebo oni najlepšie poznajú všetky silné a slabé stránky toho druhého, alebo aspoň by ich mali poznať. Veľmi ma rozčuľuje, keď sa napr. novinári spýtajú nejakú celebritu, aby prezradila recept na dlhý vzťah. Myslím si, že také niečo neexistuje. Každý vzťah je jedinečný a žiadni experti, ani nijaké známe osobnosti nemôžu poradiť, ako a čo robiť, aby vzťah vydržal. To vedia len tí dvaja, ktorých sa to týka,“ uzavrela Kvetoslava.

J. Pániková