Doprava a poľnohospodárstvo
SRBSKO-SLOVENSKÉ HOSPODÁRSKE VZŤAHY (5)
Jednou z ukážok rozsahu a perspektív ekonomických vzťahov Belehradu a Bratislavy je tak obsah, ako i viac ako desaťstranový rozsah júnového Protokolu z 5. zasadnutia Zmiešanej komisie dvoch krajín pre hospodársku spoluprácu.
V oblasti dopravy, s ktorou prirodzene súvisí aj turistický ruch a regionálny rozvoj, sa obidve strany v rokovaniach zamerali na konkrétne otázky. Vyjadrili spokojnosť s možnosťami nadviazania spolupráce v oblasti železničnej infraštruktúry, prerokovali otázku transferu skúseností z čerpania európskych predvstupových fondov v tomto segmente dopravy a dohodli sa, aby predmetom budúcich stretnutí bola výmena informácií o modernizácii koridorových tratí z hľadiska investičnej prípravy, projektových a realizačných činností, a taktiež z optimalizácie prevádzkových nákladov železníc.
Strany tiež konštatovali, že aj v oblasti vodnej dopravy je možné zlepšiť spoluprácu prostredníctvom spoločných investícií a modernizácie infraštruktúry prístavov a terminálov, zvýšenia podielu kombinovanej dopravy a výmeny skúseností z procesu prispôsobovania sa požiadavkám EÚ a zlaďovania noriem so štandardmi EÚ. V oblasti leteckej dopravy naša strana prejavila záujem, aby sa v nadchádzajúcom období preskúmali možnosti zavedenia pravidelnej verejnej leteckej dopravy na linkách medzi oboma krajinami. Návrh na otvorenie pravidelnej linky medzi oboma krajinami privítala i slovenská strana.
Vo sfére poľnohospodárstva máme záujem so Slovenskom nadviazať medzilaboratórnu spoluprácu a spoluprácu v oblasti ochrany a zdravia rastlín, osív, organizácie inšpekčných služieb a bezpečnosti potravín. Možná je aj širšia spolupráca v oblasti ekologického poľnohospodárstva a rastlinných genetických zdrojov prostredníctvom výmeny skúseností so slovenskou stranou pri zriaďovaní Národného programu rastlinných genetických zdrojov a študijnej návštevy Génovej banky Slovenska. Je, samozrejme, záujem i o nadviazanie spolupráce medzi poradenskými službami obidvoch krajín v oblasti rozvoja vidieka.
Ďalšou oblasťou záujmu je, okrem organickej poľnohospodárskej výroby, aj oblasť ochrany pred vplyvmi zmeny klímy, či využívanie obnoviteľných zdrojov energie z odpadovej biomasy. A keď ide o rozvojovú pomoc v tejto sfére, tak je slovenská strana pripravená poskytnúť nám informácie o platnej legislatíve v oblasti potravín, systéme podpory priameho predaja prvotných produktov a potravín konečnému spotrebiteľovi a o oblasti biopotravín.
Ako badať, plánov, možností a záväzkov je mnoho. Všetko v duchu skutočnosti, že sú si Srbsko a Slovensko historicky, politicky a inak blízke a priateľské krajiny, plne si vedomé toho, že na takomto základe možno intenzívnejšie rozvíjať a zveľaďovať spoluprácu v mnohých smeroch, hospodársky nevynímajúc. Alebo skôr – s dôrazom na tento jej segment.
Oto Filip
