– Povedzte, čo pekného sa deje u vás? Všetci sa tu len sťažujú…, – zaskočila nás počas Slovenských národných slávností otázka kolegu novinára zo Slovenska, dobrého znalca tunajších pomerov.
Zmiešané pocity majú asi mnohí návštevníci po absolvovaní tohtoročných osláv sviatku Slovákov v Srbsku. Veď ešte ani dobre nezačali, a už sa vyskytli problémy. Spomeňme si iba na „nedopatrenie“ s pútačom.
Ale prečo by sme vždy mali poukazovať iba na negatívne javy, spoločenské anomálie, keď život, aj ten slávnosťový, je o pekných malých veciach? I keď sa na novinárske ramená aj počas uplynulého víkendu naukladala priliš veľká zodpovednosť vo veci úlohy novinárov v procese demokratizácie spoločnosti (hoci rovnako tak by ju mali mať v opise pracovných záväzkov aj politici (zvlášť oni!) a iní členovia spoločnosti), novinári majú právo a povinnosť všímať si aj všedné a pekné javy.
Každý z nás hodnotí Slovenské národné slávnosti podľa vlastného vkusu a o vkusoch sa nediskutuje. Nesmieme však zabúdať na poslanie, ktoré tento sviatok má: prezentovať slovenskú kultúru, upevňovať svornosť medzi Slovákmi, ale aj medzinacionálnu toleranciu.
O našej pohostinnosti a otvorených srdciach možno netreba obzvlášť hovoriť, no akosi sa počas minulého víkendu natískal pocit, že toto by sme (si) mali pripomínať, lebo to je niečo, čo nás v celom svete predstavuje v dobrom svetle. Hoci možno ide o stereotypiu, ktorá však má pozitívne účinky na postavenie Slovákov v našej krajine a vo svete. Niekedy si toto človek uvedomí až vtedy, keď sa stretne s cudzincom a keď mu ten zoči-voči a na rovinu, s úsmevom pochváli ľudskú blízkosť obyčajného človeka, ktorá aj počas tohtoročných Slovenských národných slávností sálala zo všetkých strán.
Hlas ľudu tiež pridal ruky k upevňovaniu vzájomnej blízkosti v doméne, v ktorej pôsobí.
– Kolega, dejú sa nám aj pekné veci, s ktorými sa môžeme pochváliť! Hlas ľudu má novú mobilovú aplikáciu. Aby sme boli bližšie k čitateľom, ktorí preferujú digitálne technológie, – v ten nevšedný deň, počas Slovenských národných slávností, odpovedala som na otázku zo začiatku tohto netypického úvodníka. Kolega s úsmevom kvitoval tento malý úspech našej redakcie.
Tento obyčajný rozhovor mne osobne poznačil tohtoročné Slovenské národné slávnosti. Pretože bol plný ľudskosti! Snáď preto, tak ľudsky, aj kvitujem skutočnosť, že Slovenské národné slávnosti vôbec boli. Veď ako to ide s nami, nedajbože o rok… Zostaňme však pozitívni a pozitívne veci sa nám budú diať: teda dovidenia o rok!
Vladimíra Dorčová-Valtnerová
Bol 23. deň vo vlaňajšom septembri, keď Správna rada Novinovo-vydavateľskej ustanovizne Hlas ľudu na svojom zasadnutí schválila prekvapujúce rozhodnutie: nevymenovala do funkcie na mandátne obdobie osobu, ktorú práve ona pred rokom vymenovala...
Čítaj viacDetailsČlovek je veľmi vynaliezavý, šikovný, ale predovšetkým spoločenský a komunikatívny tvor. Ak sa už musíme v období sprísnených epidemiologických opatrení v určitých oblastiach života uskromniť, tak tie povolené rámce využívame maximálne. Už...
Čítaj viacDetailsV októbri sa spravidla venujeme i divadlu. Napríklad otvárame a hodnotíme prehliadky scénickej tvorby našich ochotníckych súborov, kvitujeme reprízové predstavenia Slovenského vojvodinského divadla. Býva tu Divadelný vavrín, Festival Zuzany Kardelisovej a jednotlivé súbory bojujú...
Čítaj viacDetailsTento rok je akousi výnimkou v našich životoch. Pandémia nám od marca ruší alebo mení plány, stále musíme mať po ruke aj plán B... Ale kalendár sa nedá. Napriek všetkému máme tu...
Čítaj viacDetails
