EDITORIÁL: Pôda, na ktorej stojíme

25.júl 2014

EDITORIÁL: Pôda, na ktorej stojíme

30osnzicvprosNikto sa nesťažuje, keď autobus príde načas. Ponosy začínajú až vtedy, keď mešká. Ukážku použil na tematickom zasadnutí v Belehrade 17. júla Pier Carlo Sandei z Regionálnej kancelárie pre Európu Programu Spojených národov pre životné prostredie na dokladovanie významu včasného zaoberania sa ochranou pôdy. Je  skutočne dôležité a zmysluplné.

Pôda ťa nesklame, ak nesklameš ty ju. Aby sa tomu vyhlo a konalo sa ústretovo, v Belehrade v druhej polovici júla odštartoval projekt Zveľadenie intersektorového riadenia pôdy cez zmenšenie nátlakov na ňu a plánovanie jej využitia. Vznikol teda ako brzda nedbalého vzťahu k jednému zo základných environmentálnych činiteľov. S prioritným cieľom zredukovať nátlaky na pôdu ako prírodný zdroj, zastaviť jej degradáciu a  podnietiť remediáciu – podčiarkuje Stana Božovićová, štátna tajomníčka Ministerstva poľnohospodárstva a ochrany životného prostredia. Projekt, realizujúci sa za pomoci Globálneho fondu pre ochranu životného prostredia, potrvá tri roky. Oporným bodom mu bude vypracovanie Národného akčného plánu zjemnenia následkov sucha a degradácie pôdy a má mať viac činiteľov: od školenia zainteresovaných na dlhoročné integrovanie riadenia pôdy po rozvoj kapacít prostredníctvom stúpania environmentálneho povedomia.

Ak sa niekomu možno i zdá, že ide o okrajovú záležitosť, tak je na veľkom omyle. Aj vo svete, aj u nás. Na modrej planéte viac ako štvrtinu zemského povrchu pokrývajú suché oblasti. Až sedemdesiat percent pôdy v poľnohospodársky využívaných suchých oblastiach už podľahlo degradácii, táto, spôsobená ľudskými činnosťami, zle a nepriaznivo vplýva na zmeny klímy. O také desaťročie až dve tretiny obyvateľov žijúcich v suchých oblastiach budú vystavené stresu z nedostatku vody, vyše dvetisíc rôznych rastlín a zvierat môže čeliť vyhynutiu…

Ani pohľad do vlastného dvora neteší. Zdevastovanej pôdy je hodne a takmer všade, množstvo odpadov sa odhaduje až na stotisíc ton, ako následok priemyselných aktivít máme až 440 vyslovene čiernych ekologických bodov: Bor, Majdanpek, Pančevo, Veľký báčsky kanál pri Vrbase, Nový Sad, Belehrad, Loznica, Kragujevac, Šabac, Kruševac, Smederevo, Subotica, Zajača, Kraljevo…

Sanácia alebo remediácia, revitalizácia alebo rekultivácia neprebiehajú všade. Tak sa remediácia skloňuje a realizuje len na niekoľkých z kontaminovaných lokalít. Jednak na základe domácich finančných zdrojov, jednak ďakujúc donáciám Nórska, Holandska, Talianska… Ochrana životného prostredia, regulovaná prístupovou kapitolou číslo 27, nám v rokovaniach s EÚ dá riadne zabrať. Aj preto, že si vyžaduje obrovské, miliardové investície, aj preto, že si ju nemožno predstaviť bez priam kopernikovského obratu v zmýšľaní, správaní sa a konaní. Všetko v záujme toho, aby pôda, na ktorej stojíme, bola nielen pevnejšia, ale aj kvalitnejšia a úrodnejšia.

                                                Oto Filip

J. PÁNIKOVÁ
J. PÁNIKOVÁ

JASMINA PÁNIKOVÁ (1984) Do redakcie Hlasu ľudu nastúpila v roku 2010, najprv ako externá spolupracovníčka a neskoršie ako novinárka – dopisovateľka. V súčasnosti je zodpovednou redaktorkou mládežníckeho časopisu Vzlet. Predmetom jej záujmu sú sociálne témy, prevažne problematika marginalizovaných skupín ľudí. E-mail: panikova@hl.rs