Dojčenie – dar na celý život

25.júl 2014

Dojčenie – dar na celý život

TEHOTENSTVO, PÔROD A RODIČOVSTVO VEDENÉ „INÝMI” ZMYSLAMI (2)

(foto: www.mamashealth.com)

Dojčenie – to najlepšie, čo matka môže dať dieťaťu (foto: www.mamashealth.com)

Po narodení dieťa má iba tri „vrtochy” či „chúťky”, a to na teplo matkiných rúk, matkino mlieko a matkino objatie. Nielen mnohí odborníci sa na tomto uzhodli, ale predovšetkým samy mamičky. La Leche liga tiež propaguje uspokojenie týchto túžob bábätka, o čom nás presvedčila Jasmina Lolinová, jedna z troch LLL líderiek v našej krajine.

– Čo to je La Leche liga?

La Leche liga je mimovládna organizácia, ktorú založili mamičky ešte v roku 1956 v Amerike. Medzi sebou sa radili o dojčení a organizovali spoločné posedenia na túto tému, až postupne tak nastala organizácia svetového rangu. Za ňou stoja mnohí lekári, radcovia pre dojčenie, antropológovia, líderky a i. Neustále sa robia nové a nové výskumy o prospešnosti dojčenia a matkinho mlieka.

– Čo znamená líderka LLL?

– Líderky LLL sú mamičky, ktoré dojčili svoje deti najmenej rok alebo  dlhšie, ktoré absolvovali tréning o dojčení a majú certifikát La Leche ligy. Pomáhajú iným mamičkám telefonicky a na stretnutiach mladých mamičiek a tehotných žien, ktoré sa organizujú raz do mesiaca. Kým vo svete existuje niekoľko tisíc líderiek, v našej krajine je to nový „jav” (LLL v Srbsku existuje od roku 2011) a nateraz sme iba tri – dve v Belehrade a jedna v Novom Sade.

Jasmina Lolinová (foto: V. Dorčová-Valtnerová)

Jasmina Lolinová (foto: V. Dorčová-Valtnerová)

– Čo vás motivovalo, aby ste sa stali LLL líderkou?

– Mala som veľký pôžitok z dojčenia mojej dcérky. Dojčila som ju 16 mesiacov. V Srbsku je percento dojčiacich matiek veľmi nízke – iba 23 percent dojčí do troch mesiacov dieťaťa, a dlhšie iba 13 percent. Kým som žila vo Vancouveri, chodievala som na stretnutia La Leche ligy, kde som získala správne informácie o dojčení a kde som počula aj skúsenosti iných, čo pre mňa znamenalo veľa. V Kanade lekári mamičkám odporúčajú, aby sa zúčastňovali na stretnutiach LLL. Veď aj v mnohých knihách o tehotenstve sa táto liga spomína ako dobrý zdroj informácií a podpory pre matky. Po návrate do Srbska som si uvedomila, že také niečo u nás neexistuje, hneď som sa prihlásila na tréning a stala som sa líderkou so želaním podporiť iné matky, tak ako voľakedy podporili mňa.

– Aká je vaša doterajšia skúsenosť?

– U nás je hlavným problémom včasné zavádzanie tzv. mliečnej formuly, paralelné dojčenie a dávanie formuly na fľaštičku, čo často vedie k tomu, že matka po niekoľkých týždňoch prestane dojčiť. Ak sa však pevne rozhodnú, že chcú pokračovať v dojčení a dobre sa informujú, ja im môžem pomôcť bábätko „vrátiť na prsia”. Avšak najlepšie je od začiatku insistovať iba na dojčení bez fľaštičky. Ďalším faktom, aspoň keď ide o situáciu u nás, je to, že v srbskom jazyku neexistujú dobré knihy o dojčení, takže matky, ktoré nepoznajú angličtinu, sa z nich nemôžu informovať a spoliehajú sa na internet, kde je veľké množstvo rád najčastejšie podložených práve mýtmi o dojčení.

– Aký je váš názor, keď ide o dojčenie na verejnom mieste?

– Dojčenie na verejnom mieste je vítané pre matky, ktoré dojčia. Nemusia bežať domov, aby to urobili, čo je naozaj namáhavé. Matky, ktoré sa hanbia, sa vždy môžu niečím pokryť pri dojčení na verejnosti, ale v každom prípade ide o výhodu, lebo môžu celý deň byť vonku. Treba sa na to pozerať ako na kŕmenie dieťaťa. Nik nezazlieva, že sa po meste prechádza príliš veľa nahých pŕs, tak prečo by dojčenie niekomu prekážalo…

5 NAJČASTEJŠÍCH MÝTOV O DOJČENÍ PODĽA JASMINY LOLINOVEJ

Ak matka má zvýšenú teplotu, nesmie dojčiť.

Práve naopak, matkino telo je najlepšou ochranou pre bábätko, lebo prostredníctvom mlieka dostáva protilátky, ktoré mu pomôžu bojovať proti vírusom, s ktorými bolo v kontakte už predtým, než sa u matky objavili symptómy chrípky. Vysoká teplota nemôže „pokaziť” mlieko.

Ak matka užíva lieky, nesmie dojčiť.

Existuje veľmi málo liekov, ktoré dojčiaca matka nesmie užívať. Do mlieka sa dostáva len veľmi malé percento lieku, takže niet dôvod na strach. V prípade, že niektorý liek nie je bezpečný na používanie počas dojčenia, jestvujú alternatívne lieky.

Počas dojčenia matka musí z jedálneho lístka vyhodiť hrášok, fazuľu, citrusy, med, čokoládu, mliečne výrobky a iné.

Matka by mala jesť čo najrozmanitejšiu stravu v prirodzenej podobe. Ak sa zjaví podozrenie, že bábätko je citlivé na niektorú stravu, najprv treba vyradiť mliečne výrobky.

Dojčené bábätko musí piť vodu počas prvých šiestich mesiacov.

Matkino mlieko je plné vody, čo bábätku stačí aj počas horúcich dní.

V dôsledku stresu matka môže stratiť mlieko.

Mlieko nemožno náhle stratiť. Jeho množstvo sa postupne znižuje, ak sa dieťaťu neponúkajú prsia na vyžiadanie alebo sa dieťaťu dodáva „prispôsobené” mlieko. Stres spôsobuje to, že mlieko pomalšie vyteká z prsníka, čo často znervózni dieťa a matka si myslí, že nemá dosť mlieka.

 

(zdroj: La Leche League Canada)

Vladimíra Dorčová-Valtnerová

 

 

 

V.DORČOVÁ-VALTNEROVÁ
V.DORČOVÁ-VALTNEROVÁ

VLADIMÍRA DORČOVÁ-VALTNEROVÁ (1981) Od septembra 2013 je zodpovednou redaktorkou týždenníka Hlas ľudu a jeho online vydania. Do Hlasu ľudu nastúpila v marci 2013 ako redaktorka-novinárka. Od januára 2009 do februára 2013 bola koordinátorka Výboru pre informovanie Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny. V rokoch 2005 až 2008 pracovala ako novinárka, redaktorka a moderátorka v TV Vojvodiny (IP v slovenskej reči). Od októbra 2008 do apríla 2013 bola predsedníčka Asociácie slovenských novinárov. V období rokov 1995 až 2000 a 2010 až 2012 bola členka redakcie mládežníckeho časopisu Vzlet. Je laureátkou Výročnej ceny časopisu Vzlet za rok 2002 a Ceny Vladimíra Dorču za rok 2013, ktorú udeľuje Asociácia slovenských novinárov. Kontakt: dorcova@hl.rs