Európska únia vo veci rýchlejšieho pripojenia sa Srbska k veľkej európskej rodine prejavuje záujem egoistického charakteru.
Takto otvorene povedala poslankyňa Európskeho parlamentu Doris Packová, inak dobrá znalkyňa spoločensko-politických pomerov na území bývalej Juhoslávie, ktorá v Svetový deň planéty Zeme (22. apríla t. r.) v Novom Sade hovorila na tému integračného procesu krajín západného Balkánu.
Zdôraznila, že dôležitosť pôsobenia EÚ si treba uvedomovať nielen na úrovni spoločensko-politického organizovania a pôsobenia členských štátov, ale predovšetkým aj na úrovni globálnej environmentalistiky a spoločného boja o záchranu naštrbeného zdravia matky planéty. Žeby si dátum a časť prednášky zvolila náhodou? Alebo „náhodne“ šípkou trafila do terča, keď ide o tlmočenie významu existovania Európskej únie?
Práve tento fakt, na ktorý sa v médiách málokedy alebo menej výrazne poukazuje, lebo ľahšie sa vnúti téma dennodenných hašterení politikov, v ktorých povahe je, že im moc chutí z vlastných záujmov, nie z všeľudských, pripomenula európska poslankyňa Packová. Dáma, ktorú v Srbsku často označujú za nesympatickú nemeckú političku, ktorá však „parlamentnú“ látku má v malíčku, pozitívne hodnotí administratívno-politické zriadenie, akým je Európska únia, keďže v ňom vidí silného tvorcu efektívnej politiky v oblasti ochrany životného prostredia. A to sa týka nás všetkých. Veď všetci dýchame ten istý vzduch, či nie?
Možno takéto tlmočenie významu a potreby pripojenia sa našej krajiny k integračnému zoskupeniu, ktoré od posledného rozšírenia v roku 2013 tvorí 28 členských štátov, pomôže euroskeptikom, aby svoju nedôverčivosť aspoň trochu zjemnili.
I keď nám je všetkým nad slnko jasné, že v každom historickom období a v každom politickom zriadení záujmové skupiny, lobby, rôzni mocnári pracujú (prevažne) vo vlastnom záujme, chceme veriť, že Packovej nadnárodná myšlienka o egoistickom záujme EÚ vo veci integrácie Srbska a v súvislosti s ochranou životného prostredia je pravdivá a reálna.
Vladimíra Dorčová-Valtnerová