Ekologická spŕška (ne)kultúry

Pred niekoľkými dňami vonku poriadne ochladilo, aj dážď sa zmiloval nad takmer zhorenou vojvodinskou rovinou. Dokonca ekologická (ne)kultúra v hlavnom meste kultúry 2021 sa tiež „vzpružila“.

Prednedávnom sme počuli o horiacej depónii v Novom Sade. Niektorí aj videli, aj cítili. Následky toho, aj iných požiarov na skládkach po celej Vojvodine, napríklad aj tej v Hložanoch, Starej Pazove, Silbaši a inde, budú cítiť aj budúce generácie. Na to netreba zabúdať, zvlášť pri nakladaní s vlastným, domácim odpadom.

Treba využiť všetky spôsoby, aby sa v našich domácnostiach minimalizovala produkcia odpadu, lebo je to možné. Učia nás o tom príkladné nakladania s odpadom v rodinách ľudí, ktorí už aj kričia, že najlepší životný štýl je Zero Waste štýl. K tomu sa možno dopracovať krok za krokom. Napríklad prvým krokom by mohlo byť využitie relatívne nových služieb komunálnych podnikov v dedinách a mestách. Totiž už sa separovanie a vynášanie smetí z domácností rozrastá ako huby po daždi. Aspoň tých základných odpadových surovín, akými sú papier, sklo a plast. To je dobrý začiatok pre nás začiatočníkov, a uznajme, že všetci sme v tejto oblasti takmer na štarte.

Ak nerozhadzujeme doma na dvore alebo v byte, prečo musíme prázdnu plastovú fľašku alebo servítku zahodiť v prírode, za rohom u susedov, alebo napríklad na zatiaľ prázdny priestor medzi Futockým trhoviskom a budovou Dnevnik v Novom Sade, ako je to hore na snímke? Preto. Pretože u nás vládne aj ekologická nekultúra, o čom hovorí aj údaj, že priemerný občan Srbska vyprodukuje priemerne 1 kilogram odpadu denne. Denne!

Odborníci hovoria, že medzi najväčšie výzvy životného prostredia určite patrí nakladanie s odpadom, ako aj jeho spracovanie. Aj zmena v ľudskom správaní, dodávame. Kedy už príde k swich off-u v našich hlavách? Planétu máme jednu, no správame sa akoby sme mali možnosť vymeniť ju za inú v každej chvíli…