Ďalší okrúhly stôl na tému nielen aktuálnu, ale i navrstvenú a podnetnú. Predstavitelia štátnych a parlamentných inštitúcií a civilného úseku, nezávislých telies a národnostných rád, hovorili dnes v novosadskom hoteli Prezident o otázkach súčasného postavenia, problémoch a perspektívach národnostných menšín. Podujatie, prvýkrát spoločne usporiadané Strediskom pre regionalizmus a Nadáciou Hanns Seidel otvoril riaditeľ strediska Aleksandar Popov.
Nielen o dohodách
Aleksandar Popov vyzdvihol, že by dôraz pri snemovaní mal byť na dohodách o bilaterálnych vzťahoch Srbska so susednými štátmi, s cieľom predísť ďalším nedorozumeniam s nimi v prístupovom procese.
Lutz Kober, riaditeľ kancelárie nemeckej nadácie pre Srbsko a Čiernu Horu podotkol, že v Srbsku pôsobia od začiatku 20. storočia a že je akcent v činnosti na podpore integračného procesu, vnútornej bezpečnosti a postavení mladých.
O aktuálnej chvíli eurointegrácie a pobyte expertnej misie Rady Európy v Srbsku sa zmienila hlavná negociátorka Tanja Miščevićová. Podotkla, že je ohniskom ich záujmu v tejto chvíli vzdelávanie – otázka učebníc, ako aj informovanie – najmä mediálna situácia po privatizácii.
Mnoho úloh
Riaditeľka Kancelárie pre ľudské a menšinové práva Suzana Paunovićová sa sústredila na otázky realizácie Akčného plánu pre národnostné menšiny. Je to až 120 aktivít rôzneho významu a dosahu, ktoré na starosti má 70 realizátorov. Goran Bašić zo Siete pre interkultúrnosť hovoril o význame a aplikovaní európskych hodnôt u nás, kým sa štátny tajomník v Ministerstve štátnej správy Ivan Bošnjak zameral na viaceré aspekty pôsobenia uvedeného ministerstva smerom k naplneniu práv menšín.
Tri panely
Okrúhly stôl mal tri tematické okruhy. Prvým bol normatívny rámec a prax vzťahujúce sa na práva menšín vo svetle eurointegrácie. Druhým boli príklady dobrej praxe a kritéria EÚ ohľadne ochrany práv menšín, treťou pohľad z uhla národnostných menšín. V ňom hlavne hovorili predstavitelia národnostných rád.