EUROKOMPAS 2014: Dôvody a začiatky

14.jan 2014

EUROKOMPAS 2014: Dôvody a začiatky

Veľkú úlohu v preferovaní európskych hodnôt majú médiá; účastníci belehradskej novembrovej konferencie o demokracii v digitálnej ére

Veľkú úlohu v preferovaní európskych hodnôt majú médiá; účastníci belehradskej novembrovej konferencie o demokracii v digitálnej ére

S Európskou úniou je to azda tak, ako aj s demokraciou: nie je ideálna, ale nič lepšieho sa zatiaľ nevymyslelo.

Rozumieť jej však v súčasnej dobe, vyznať sa v jej princípoch, cieľoch, inštitúciách, v komplikovanej komunikácii, v schopnosti občanov zorientovať sa v jej štruktúrach a v právomociach, sa však nedá bez aspoň letmého obzretia sa niekoľko desaťročí dozadu. Najmä do obdobia po druhej svetovej vojne, keď sa európske štáty museli vyrovnať s celým radom problémov, od zabezpečenia základných životných potrieb pre obyvateľstvo, po upevnenie stále krehkého mieru a bezpečnosti. Už vtedy prevládal názor, že to nedokážu zaistiť klasické národné štáty, ale len zjednocujúca sa Európa, ktorá sa dokáže vyrovnať s vlastnými spormi a rozpormi. A sú tu už tri základné dôvody pre povojnovú európsku integráciu: zabezpečenie mieru na starom kontinente, prekonanie nacionalisticky orientovaných štátnych štruktúrumožnenie spoločného trhu ako prostriedku ku zvyšovaniu hospodárskeho blahobytu.

V súčasnosti je v radoch EÚ 28 štátov, z ktorých je najmladším členom Chorvátsko, ktoré je v jej radoch od l. júla 2013.
Práve posilnenie hospodárskej spolupráce, založené na premise, že vzájomný obchod zvyšuje ekonomickú previazanosť krajín a súbežne znižuje riziko ich vzájomného konfliktu, bolo v roku 1958 príčinou vzniku Európskeho hospodárskeho spoločenstva (EHS), umožňujúceho intenzívnejšiu ekonomickú spoluprácu medzi Belgickom, Francúzskom, Nemeckom, Talianskom, Holandskom a Luxemburskom na začiatku.

Bol to základ vytvorenia rozsiahleho jednotného, dodnes sa vyvíjajúceho spoločného trhu. S pribúdajúcimi rokmi sa hospodárska únia menila na organizáciu alebo skôr na jedinečné ekonomické a politické partnerstvo mnohých krajín, pokrývajúce mnohé oblasti, od rozvojovej pomoci po politiku ochrany životného prostredia. Dokladom tej transformácie bola i zmena názvu z EHS, neskoršie Európskeho spoločenstva (ES) na Európsku úniu (EÚ) l. novembra 1993. Pôvodne združovala dvanásť členov Európskeho spoločenstva (ES), od l. januára 1995 sa pridružili ďalšie tri štáty. Najviac ich pribudlo pred desiatimi rokmi, rovno desať, medzi ktorými aj Slovensko, Slovinsko, Poľsko, Česká republika… V súčasnosti je v jej radoch 28 štátov, z ktorých je najmladším členom Chorvátsko, ktoré je v jej radoch od l. júla 2013.

Hlavnými orgánmi Európskej únie sú Európska rada, ktorú tvoria hlavy štátov alebo vlád členských krajín, Rada ministrov EÚ, Európska komisia, Európsky parlament (626 volených poslancov), Európsky súdny dvor (13 sudcov), Audítorský dvor (12 členov), Európsky monetárny inštitút (guvernéri národných bánk členských krajín). Spory vznikajúce zo vzťahov upravených komunitárnym právom rieši Súd spravodlivosti v Luxemburgu.

Ďalšími orgánmi sú Súd pre financie a Európska hospodárska a sociálna rada. Predsedníctvo v Rade ministrov rotuje medzi členmi po šiestich mesiacoch a teraz je ním poverené Grécko. Pre jej význam a štruktúru Európsku úniu možno vlastne považovať aj za riadne pokročilý krok k vytvoreniu novej štátnej, alebo dokonca nadštátnej formy na našom kontinente.

Oto Filip

J. PÁNIKOVÁ
J. PÁNIKOVÁ

JASMINA PÁNIKOVÁ (1984) Do redakcie Hlasu ľudu nastúpila v roku 2010, najprv ako externá spolupracovníčka a neskoršie ako novinárka – dopisovateľka. V súčasnosti je zodpovednou redaktorkou mládežníckeho časopisu Vzlet. Predmetom jej záujmu sú sociálne témy, prevažne problematika marginalizovaných skupín ľudí. E-mail: panikova@hl.rs