VÝBOR PRE INFORMOVANIE: Ochrana a rozvíjanie menšinových mediálnych práv

Od samotného založenia NRSNM dôraz dávala a dáva aj na ochranu a rozvíjanie menšinových práv v oblasti médií a to prostredníctvom Výboru pre informovanie. Okrem toho, 6. decembra 2004 na svojom XI. zasadnutí NRSNM prebrala zakladateľské práva k Novinovo-vydavateľskej ustanovizni Hlas ľudu.

Záber zo zasadnutia Výboru pre informovanie z roku 2012 (foto: A. Chalupová)

Pri zakladaní Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny sa v plnej miere akceptovala potreba po ochrane a rozvíjaní práva na médiá v materinskej reči, ako to zaručujú mnohé medzinárodné dokumenty, ktorých podpisovateľkou je naša krajina.

S tým zámerom aj vznikol Výbor pre informovanie ako stále odborno-výkonné teleso NRSNM.

Počas desať rokov sa v ňom vystriedali traja predsedovia: Juraj Bartoš (2003 – 2007), Samuel Žiak (2007 – 2011) a Milina Florianová (2011 až dodnes).

Všetci traja vždy mali na zreteli citlivú mediálnu problematiku, aj z hľadiska príslušnosti k menšinovému spoločenstvu, aj z hľadiska potenciálneho v širšom zmysle slova politického vplyvu na redakčnú politiku našich médií, ktoré je zvlášť v súčasnej dobe demokracie a slobody prejavu neprípustné.

ODBORNÉ ZDOKONAĽOVANIE NOVINÁROV A ZABEZPEČOVANIE MLADÝCH KÁDROV

Časť účastníkov jednej z prvých Žur-škôl z roku 2004 (foto: archív NRSNM)

Od samotných začiatkov členovia Výboru pre informovanie si uvedomili, že aj v mediálnej oblasti netreba iba zachovávať status quo, ale treba veci posúvať dopredu, čiže zveľaďovať našu žurnalistiku, ktorá tohto roku oslávi svoju stopäťdesiatročnicu.

Majúc na zreteli, že sa všetko vôkol nás rozvíja, a tak aj novinárske remeslo a jazyk ako základný pracovný nástroj novinárov, v roku 2004 sa začalo s organizáciou školenia pre mladých novinárov pod názvom Žur-škola.

Pohnútky na realizáciu Žur-školy, ktorá mala 10 kôl, ale aj iných odborných seminárov, sympózií a okrúhlych stolov, boli vyššie či prízemnejšie, v závislosti od uhla pohľadu, ktorým určite je aj potreba po omladzovaní našich redakcií, a tým aj modernizácia prístupu k novinárskym témam.

Jedno z prvých kôl Kurzu jazykovej kultúry v roku 2010, ktorý viedol prof. PhDr. Juraj Glovňa (foto: archív NRSNM)

Dôležitým segmentom tohto výboru je aj jazykové zdokonaľovanie novinárov, akým je Kurz jazykovej kultúry, ktorý sa realizoval v rokoch 2010 až 2012.

ZAKLADATEĽSKÉ PRÁVA A STRATEGICKÝ DOKUMENT

V roku 2004 z iniciatívy vojvodinských pokrajinských inštitúcií NRSNM prebrala zakladateľské práva na Novinovo-vydavateľskú ustanovizňu Hlas ľudu, pričom nápomocnou rukou pri tejto viacmesačnej činnosti bol práve Výbor pre informovanie.

Či to bolo správne rozhodnutie alebo nie, čas ešte stále ukazuje.

Niektorí sa zhodujú s konštatáciou, že sa v tom období vykonala najlepšia možná voľba, iní rázne kritizujú tento čin.

Túto problematiku náš štát zákonne upravil až o päť rokov, keď schválil Zákon o národnostných radách národnostných menšín a v rámci neho aj kompetencie VPI vo veci zakladateľských práv.

(zdroj: RTV)

Správny alebo nie, tento čin v podstate znamená, že záväzok financovania si na seba ponechali pokrajinské orgány, čo poukazuje na konkrétne konanie AP Vojvodiny v poslaní zachovať menšinové médiá.

Z verejnej rozpravy o návrhu stratégie Výboru pre informovanie v Báčskom Petrovci v roku 2011 (foto: archív NRSNM)

Spomenutý zákon určuje aj to, že VPI vypracúva a navrhuje, a NRSNM potom schvaľujestratégiu rozvoja verejného informovania.

Návrh tohto historického dokumentu na roky 2011 – 2016 Výboru pre informovanie NRSNM schválila 18. novembra 2011 v Novom Sade.

Zdá sa však, že je potrebné častejšie siahať po nej a konať podľa schválených pokynov, aby nám stratégia, ako mnohé štátne, nezostala iba vhodná vec na dolnú zásuvku.

HLASNÉ A JASNÉ NIE PRIVATIZÁCII LOKÁLNYCH ROZHLASOVÝCH STANÍC

Rok 2013 aj v oblasti médií poznačila kríza – tak v rovine predpisovej, ako aj finančnej, morálnej (čítaj: aj nátlakovej) a neraz aj obsahovej. To však nie je žiadne novúm. Krízové roky pretrvávajú už desaťročia a ani náznakov niet, že čoskoro príde ku konsolidácii.

Stanovisko Výboru pre informovanie ku možnej privatizácii lokálnych rozhlasových a televíznych staníc, ktoré vysielajú (aj) v slovenskej reči tiež pretrváva a je nemenné. Členovia tohto telesa v žiadnom prípade nepodporujú možné privatizovanie menšinových elektronických médií, lebo v tom prípade by šlo o ohrozovanie menšinových práv, keďže v tom prípade nik nemôže nezaručiť  ďalšiu existenciu programu v slovenskej reči.

Tak tomu bolo aj vlani, keď počas verejnej rozpravy o návrhu balíka mediálnych zákonov, zvlášť návrhu zákona o elektronických médiách, vyjadrili rázny nesúhlas so zahlásenou privatizáciou lokálnych staníc.

Výbor pre informovanie, z druhej strany, už takmer tri roky realizuje projekt Medziredakčná výmena televíznych a rozhlasových príspevkov, ktorým sa podporuje a obohacuje elektronická dopisovateľská sieť našich médií.

OTVÁRANIE MEDIÁLNYCH DVERÍ DOKORÁN

Predstavitelia Výboru pre informovanie počas úradnej návštevy redakcii denníka Pravda v Bratislave v roku 2009 (foto: archív NRSNM)

Dôležitou náplňou práce VPI je aj nadväzovanie spolupráce s novinárskymi združeniami a organizáciami, katedrami žurnalistiky u nás a na Slovensku, ktoré vo väčšine prípadov šlo ako po masle.

Roku 2009 podpísala Dohoda o spolupráci medzi Katedrou žurnalistiky FFUK z Bratislavy a Výborom pre informovanie NRSNM, ktorou sa konkretizovali spoločné záujmy dvoch inštitúcií v prospech kvalitnejšieho a profesionálnejšieho vykonávania novinárskej práce v slovenských médiách vo Vojvodine.

Čierne na bielom však nemusí zaručiť realizovanie spolupráce, ale v tomto prípade nevystala.

Vo viacerých prípadoch však nebolo potrebné ani podpisovať žiadne protokoly a pomoc, podpora, spolupráca bola tu. Nemožno nepripomenúť aj spoluprácu s Úradom pre Slovákov žijúcich v zahraničí, keďže práve vďaka dotáciám sa realizovali a realizujú mnohé projekty tohto výboru.

Nesmieme však zabudnúť ani na spoluprácu s našimi médiami, bez ktorej by činnosť VPI bola márna.

Vladimíra Dorčová-Valtnerová