EUROKOMPAS 2014: Vysoká kvalita života

Spravidla je zrkadlom úspešnosti každej politiky to, ako kvalitne vie vplývať na každodennú existenciu občanov. Politiku Európskej únie v tejto oblasti možno vystihnúť jedinou vetou: keď ste jej súčasťou, tak kvalita života stúpa.

V prospech toho, štáty, ktoré sa chcú stať jej členmi, spolupracujú s úniou v oblasti energetiky, dopravy, boja proti kriminalite, ochrany životného prostredia, bezpečnosti potravín, klimatických zmien. Napríklad, vysoké environmentálne štandardy sa uplatňujú v celej únii, čo zmenšuje možnosť, aby bola zasiahnutá cezhraničným znečisťovaním alebo nedostatkom energií. Na zachovanie kvalitného životného prostredia sa vyčleňujú obrovské prostriedky. Nemožno si nevšimnúť, že únia celé roky aktívne pomáha Srbsku dosiahnuť žiaduce ekologické štandardy, zahŕňajúce napríklad zabudovanie filtrov do elektrární, zabezpečenie čistej pitnej vody, zveľadenie riadenia odpadov… Voda na takmer všetkých plážach v Európe, ako aj na tých pri väčšine riek a jazier, je dostatočne čistá, aby sa v nej dalo plávať. Lesy a zalesnené rozlohy už zaberajú okolo 35 percent rozlohy únie.

Opätovným zjednotením Európy sa výrazne skvalitnili aj dopravné komunikácie s tým cieľom, aby sa občania ľahšie pohybovali v celej únii. Preto aj existuje politika Transeurópskej dopravnej siete (TEN-T). Ďakujúc nej sa zveľaďuje infraštruktúrna sieť, zlepšujú sa železničné spoje od Poľska po Fínsko, od Francúzska po Slovensko, od Grécka po Nemecko. Len jedna ukážka na ilustráciu: počet cestujúcich železničnou dopravou na relácii Viedeň – Bratislava stúpol za desať rokov z 20 000 až na 2 000 000 cestujúcich ročne.

Ďakujúc podpore Kohézneho fondu a Európskeho fondu pre regionálny rozvoj, štáty, ktoré sa stali členmi EÚ v rokoch 2004 a 2007, vložili v období rokov 2007 – 2013 štyridsať miliárd eur do najväčších TEN-T projektov. A ďakujúc viacerým zákonom o bezpečnosti, cestovanie sa stalo istejším. Napriek rastu počtu cestujúcich, počet príhod so smrteľnými následkami v železničnej doprave sa dvojnásobne zmenšil v období rokov 2006 – 2011 v prípade dvanástich krajín, ktoré sa stali členmi EÚ v rokoch 2004 a 2007.

Keď ide o záležitosti pracovno-osobné, treba vedieť, že je najmenšia dĺžka materskej dovolenky v únii štyri mesiace a že sa v tom období matkám vypláca celý plat. Počas uvedeného obdobia obaja rodičia majú právo na túto dovolenku. V niektorých štátoch tento druh platenej dovolenky trvá i omnoho dlhšie: vo Švédsku obaja rodičia majú právo na 480 dní dovolenky v prípade narodenia, ale aj adopcie dieťaťa.

Zamestnanci v Európskej únii majú právo na štyri týždne dovolenky ročne, ak sú angažovaní na plný pracovný úväzok. Dĺžka ročných dovoleniek je od dvadsať do dvadsaťpäť dní. Keď ide o sviatky, tak je aj tu situácia iná a odlišná: v Holandsku ich je najmenej – osem, kým ich je v Malte azda najviac – štrnásť.

                                       Oto Filip