Evrovizion: Príbehy z európskej periférie

Kurátorky výstavy Sanja Kojićová-Mladenovová a Sabina Klemmová poukazujú na to, že predstavení umelci vo svojich dielach skúmajú rôznorodé témy: pôvod a identitu (Nevin Aladağ), osobnú pamäť a kolektívnu vieru (Igor Bošnjak), dejiny a mytológie (Vajiko Chachkhiani), politiku pamätania a neoliberálne zaobchádzanie s traumou (Lana Čmajčanin), prítomnosť neprítomného (Johanna Diehl). Takisto osobné skúsenosti a kolektívnu pamäť (Petrit Halilaj), mechanizmy radikalizácie (Henrike Naumann), koloniálnu minulosť, súčasnosť a budúcnosť (Janine Jembere). Posthumánne mytológie a budúcu archeológiu (Emilija Škarnulytė), kolektívnu emancipáciu utláčaných žien (Selma Selman), jazyky, rituály a identity (kolektív Slavs and Tatars) a historickú a politickú pamäť (Adnan Softić).

V tematickom texte v katalógu výstavy Sanja Kojićová-Mladenovová hovorí: „Európa sa dnes ešte stále zaoberá následkami prelomových situácií zo svojich nedávnych dejín – pádom Berlínskeho múru roku 1989, zjednocovaním Európy v období, keď Toto Cutugno spieval Insieme: 1992 na Eurovízii v Záhrebe a Juhoslávia sa rozpadúvala v krutých vojnách počas 90. rokov. Súbežne s týmito udalosťami sa menila mapa východnej Európy a nasledovali ťažké a dlhodobé tranzitívne zmeny spoločenských zriadení a systémov, ktoré sa stali bremenom budúcich generácií obyvateľov. Kladie sa otázka významu univerzálnych a osobných príbehov umelcov. Ich osobného vzťahu k spoločenským zmenám, čiže aktuálnym sociálnym a politickým témam, prítomným v súčasnej umeleckej praxi.“

V súlade s multikultúrnou koncepciou založenou na spájaní a krížení rozličných príbehov a oblastí výstava Evrovizion je zaplánovaná ako putovný a neuzavretý projekt, ktorý štartoval v Sarajeve, skadiaľ prešiel do Nového Sadu a v nasledujúcich rokoch zavíta ešte do desiatich európskych miest. Poslednou zastávkou bude Berlín.