Hádzanie kockami

Ešte pred 500 rokmi európsky právnik, politik a humanista Thomas More napísal, že sa politika nedá prinavrátiť k dobrým mravom. A je tomu naskutku tak!

Platnosť tohto výroku potvrdzujú každodenné udalosti a akcie týkajúce sa aktuálnej predvolebnej kampane. Vydieranie a podmieňovanie sú neodvratnou súčasťou života predvolebných svišťov. Jedni vydierajú a podmieňujú, iní sú týmito úkonmi zasiahnutí.

Kdekoľvek sa obrátiš, počuješ to isté: „Ak nechceš zostať bez roboty, musíš ísť na míting!“ Alebo: „Ak si praješ, aby občianske združenie, v ktorom pôsobíš, dostalo prostriedky na konkurze, musíš byť ,istý hlasʻ!“ Atď. Tak je tomu v Novom Sade, Lugu, Maglići, Kovačici… Takéto a podobné „neodbytné ponuky“ dostávajú  ktovie koľkí občania s voličským právom.

Je to normálne? Pravdaže nie je, lebo takéto spôsoby zasahujú priamo do základného práva človeka – byť slobodný. Ale koho to v Srbsku zaujíma?!

Rovnako nie je logické, aby práve tí ľudia, ktorí podplácajú voličov, aby sa zúčastňovali na predvolebných konvenciách či okrúžkovali konkrétne poradové číslo na volebnom zozname (lebo počas vlády ich kandidáta náš štát prosperoval), húfne odchádzajú do zahraničia. Vari je prirodzené zutekať z krajiny, v ktorej to majú na ružiach ustlané?

Súčasná politika je o osobnom záujme a zisku, menej o logike. O logike nie je ani rozdeľovanie verejných funkcií, týkajúce sa aj lokálnych samospráv, pokrajinských a republikových inštitúcií; ani menšinové sa nemôžu vždy pochváliť rozumnými riešeniami. Niektorí politici, alebo ľudia všeobecne, poukazujú na to.

Naposledy vo verejnosti v súvislosti s nelogickosťou v „kádrovaní“ skloňovali meno farmaceutky, ktorá sa na poslednej schôdzi NRSNM 18. februára t. r. stala členkou Výkonnej rady NRSNM a poverili ju oblasťou informovania. V obehu kritiky na účet kádrových riešení v slovenských inštitúciách boli aj iné funkcie a iné povolania. Kritici niekedy majú pravdu, inokedy nie. Veď kto často hádže kockami, máva niekedy šťastnú ruku. Lenže práve najhlasnejší z nich zabudli, že sa niečo zmeniť môže iba postupne, začnúc upratovaním vo vlastnom dvore, vo vlastných radoch, dokonca aj v pokrajinských rámcoch.

Vrátiť dobré mravy do politiky sa sotva podarí, lebo politikom, ostrieľaným či práve dozrievajúcim, sudičky zabudli do vienka cností prideliť základnú kultúru, slušnosť a zodpovednosť za vlastné skutky a prejavy. Svedčia o tom, okrem iného, zasadnutia všetkých možných parlamentov v našej krajine.

Zrejme kultúra výmeny názorov ešte dlho zostane neznámou v kontexte našej politickej spoločnosti. Lebo politikov nezaujíma, že človek svoju veľkosť prejavuje vtedy, keď neútočí na ľudí neokrôchanými slovami, i keď nesúhlasí s ich odlišnými názormi.