1492 – Krištof Kolumbus pristál na Bahamách v Karibskom mori, domnievajúc sa, že našiel novú cestu do Indie. Táto udalosť sa považuje za objavenie Ameriky.
1775 – kráľovná Mária Terézia vydala nariadenie proti tulákom. Zdravých mali prevychovať prácou, chorých a starých zase umiestniť do chudobincov.
1873 – narodila sa maliarka Nadežda Petrovićová, profesorka maľby a spoluzakladateľka združenia Kolo srpskih sestara (spolu s Branislavom Nušićom). Študovala maľbu v Mníchove a Paríži a prvú samostatnú výstavu mala v roku 1900. Jej diela majú silný, originálny výraz a neobyčajnú farebnosť. Zomrela na týfus v roku 1915 v nemocnici vo Valjeve, kde ako dobrovoľná zdravotná sestra ošetrovala zranených srbských vojakov.
1897 – z Viedne do Belehradu priviezli telesné pozostatky reformátora srbského jazyka Vuka Stefanovića Karadžića.
1901 – prezident Theodore Roosevelt premenoval sídlo hlavy štátu vo Washingtone na Biely dom.
1918 – skladba Marš na Drinu srbského skladateľa Stanislava Biničkého prvýkrát odznela v uliciach mesta Niš, ktoré sa práve oslobodzovalo v prvej svetovej vojne.
1919 – zatkli katolíckeho kňaza, politika a jednu z vedúcich osobností slovenského národného hnutia Andreja Hlinku.
1934 – maloletý Petar II. Karađorđević bol vyhlásený za kráľa Juhoslávie, tri dni po tom, čo bol jeho otec Aleksandar I. zabitý v Marseille.
1935 – narodil sa svetoznámy taliansky operný spevák Luciano Pavarotti.
1960 – počas diskusie o kolonializme vo Valnom zhromaždení OSN Nikita Chruščov, sovietsky vodca, búchal do stola vyzutou topánkou.
1968 – africká krajina Rovníková Guinea, dovtedy Španielska Guinea, získala po 190 rokoch španielskej koloniálnej nadvlády nezávislosť.
2001 – Nobelovu cenu mieru získal generálny tajomník Organizácie Spojených národov (OSN) Kofi Annan.
2006 – Nobelovu cenu za literatúru dostal turecký spisovateľ Orhan Pamuk.
2011 – eurokomisár pre rozšírenie Štefan Füle odporučil Srbsku udeliť štatút kandidáta na členstvo v EÚ.