Hranica oteplenia o 1,5 °C predstavuje nebezpečný bod obratu

Extrémne zrážky a ničivé povodne, ktoré v júli zasiahli západnú Európu, budú podľa výskumu v budúcnosti až deväťkrát častejšie, tvrdia vedci v novej správe. Dramatický rast hladiny oceánov, vlny horúčav, požiare aj záplavy – to všetko v ešte intenzívnejšom rozmere ako dnes nás čaká, ak spoločnosť nepristúpi k drastickému zníženiu emisií, ktoré povedú k uhlíkovej neutralite do roku 2050.

Medzivládny panel pre zmenu klímy (IPCC) pod hlavičkou OSN vydal 9. augusta dlho očakávanú správu o zmene klímy. Tá hovorí, že v dôsledku ľudskej činnosti na Zemi je dnes o približne 1,1 °C teplejšie v porovnaní s obdobím pred priemyselnou revolúciou. O 1,5 °C by sa podľa vedcov malo otepliť do roku 2040. Za otepľovanie môže najmä oxid uhličitý, ktorého koncentrácia v atmosfére je najvyššia za posledné dva milióny rokov. Vedci pracovali s piatimi rôznymi scenármi, ktoré zahŕňali rôznu úroveň zníženia emisií od uhlíkovej neutrality na celom svete v roku 2050 až po zdvojnásobenie súčasných emisií. O 1,5 stupňa do roku 2040 sa oteplí vo všetkých modeloch.

Do polovice storočia nás tak s vysokou pravdepodobnosťou čaká aspoň jedno leto s úplne odmrznutou Arktídou, zvýši sa nebezpečenstvo požiarov na väčšine kontinentov rovnako ako aj iných extrémnych vplyvov počasia. Podľa toho, kde sa nachádzame, sa musíme pripraviť na silnejšie zrážky, častejšie záplavy, suchá či hurikány.

Zmeny klímy sú viditeľné na všetkých kontinentoch a vo všetkých oblastiach. Vedci varujú, že sa ľudia dostávajú bližšie k takzvaným „bodom zlomu“, ktoré by priniesli nezvrátiteľné alebo len veľmi ťažko zvrátiteľné dôsledky na klímu. Ide zvyčajne o udalosti, ktoré sú stále málo pravdepodobné, ale mali by obrovské dôsledky. Napríklad destabilizácia a roztopenie ľadovcov v Antarktíde.

Zdroj: euractiv.sk