Špargľa si cestu k spotrebiteľom ešte len hľadá

Spočiatku pestovali najmä zeleninu, ktorá bola v Begeči a okolí zaužívaná – mrkvu, petržlen, paštrnák, kapustu, karfiol, zemiaky a ďalšie plodiny. Dnes sú už obaja na dôchodku, no od pôdy sa nevzdialili. Popri zemiakoch a kukurici na varenie sa ich hlavnou zaujímavosťou stala špargľa.

Murtínovci aktuálne patria k jediným poľnohospodárom v Begeči, ktorí pestujú špargľu. Myšlienka prišla pred niekoľkými rokmi, keď chceli do svojej výroby zaradiť niečo nové. Semeno špargle si zabezpečili zo Slovenska v marci roku 2023. V tom istom roku si pripravili mladé rastliny a na jeseň 2023 ich presádzali do poľa. Už vlani začali s prvým zberom, no ako vysvetľuje Emil Murtín, pri špargli je potrebná trpezlivosť.

Špargľa totiž nepatrí medzi zeleniny, pri ktorých pestovateľ očakáva plnú úrodu hneď v prvom roku. Rastlina si najprv musí vytvoriť silný koreňový systém. Vo všeobecnosti potrebuje približne tri roky na dobré založenie porastu a až potom môže naplno rodiť.

Špargľa je zaujímavá aj svojou dynamikou rastu. Počas sezóny dokáže rásť veľmi rýchlo. Zber sa u Murtínovcov začína koncom marca, ak to dovolia poveternostné podmienky a neprídu mrazy. Pokračuje približne do konca mája.

Po odrezaní alebo odtrhnutí výhonku rastlina znova ženie nové výhonky, preto je počas sezóny potrebné porast pravidelne sledovať.

„Keď sa odtrhne, hneď začne hnať novú špargľu,“ hovorí pestovateľ z Begeča.

Murtínovci pestujú odrodu Mary Washington, ktorá patrí medzi najznámejšie a najčastejšie pestované odrody špargle.

Keďže v Begeči nie je tradícia pestovania špargle rozšírená, Murtínovci si veľa informácií hľadali sami. Najviac údajov našli na internete. Postupne sa skontaktovali aj s ďalšími pestovateľmi špargle v Srbsku, s ktorými si vymieňajú skúsenosti.

Najväčší problém pri špargli podľa Emila Murtína nie je samotné pestovanie, ale predaj. „Nie je problém dopestovať, problém je predať,“ hovorí otvorene Emil Murtín. V mnohých krajinách patrí medzi vyhľadávanú sezónnu zeleninu, no v našom prostredí si spotrebiteľ k nej cestu ešte len hľadá.

„Naši ľudia si ešte nezvykli na konzumovanie špargle. Jednoducho na našich priestranstvách nebolo zaužívané konzumovanie špargle a zostalo to podnes. Pomaly si ľudia zvykajú aj na špargľu, jej chuť, pomaly sa to rozbieha, ale ešte nie v takom rozmere, ako by to malo byť,“ konštatuje Murtín.

Ich špargľa sa dá nájsť na tržniciach v Begeči, Futogu, Veterniku a v Novom Sade. Murtínovci ju však nepredávajú osobne, ale prostredníctvom predajcov, ktorí ju ďalej ponúkajú spotrebiteľom.

Špargľa sa u Murtínovcov pestuje na otvorenom poli, nie v skleníku. Z hľadiska zavlažovania podľa nich nepatrí medzi najnáročnejšie plodiny. Samozrejme, v suchých častiach roka ju treba zavlažovať, ale v porovnaní s niektorými inými zeleninami nie je spotreba vody taká výrazná. Ani s chorobami zatiaľ nemali väčšie problémy.

Po skončení zberovej sezóny sa špargľa necháva narásť. Vytvorí nadzemnú zelenú hmotu, ktorá je dôležitá pre výživu koreňov a prípravu rastliny na ďalšiu sezónu. V jeseni sa porast mechanicky spracúva.

Špargľa je cenená najmä pre jemnú chuť a široké využitie v kuchyni. Ako tvrdí Mária, dá sa najčastejšie variť, grilovať, použiť do šalátov, rizota, polievky, praženice alebo ako zeleninová príloha. Murtínovci hovoria, že sa dá pripraviť viacerými spôsobmi.

Emil a Mária Murtínovci tak v Begeči ukazujú, že aj v dôchodcovskom veku možno v poľnohospodárstve skúšať nové veci. Neostali iba pri tom, čo pestovali roky, ale otvorili sa aj plodine, ktorá u nás ešte nemá pevné miesto.

Špargľa z ich poľa možno ešte nie je zeleninou, po ktorej by spotrebitelia siahali automaticky. No postupne sa dostáva na tržnice, do kuchýň a do povedomia ľudí. A ako hovorí Emil Murtín, pestovanie samo osebe nie je najväčší problém. Dôležité je, aby si špargľa našla cestu k zákazníkovi.

V Begeči ju už má kto dopestovať. Teraz je na spotrebiteľoch, aby jej dali šancu aj na tanieri.