Identifikácia s vlastnou identitou

Foto: www.sxc.hu

K filozofickým rozjímaniam o podstate identity pristupujeme spravidla vtedy, keď sa nám zdá, že sa práve ona nachádza v kríze.

V dobe, o ktorej sa stále hovorí, že je príliš digitálne globalizovaná, nič dobrého neprinášajúca, aj pojmu identita poľahky pripisujeme krízový stav. Takto v súčasnosti identitu ako národnú, resp. národnostnú kategóriu, ktorá je pravdepodobne najdôležitejší, a zároveň tak protirečivý pojem myslenia, vnímajú mnohí príslušníci menšinových spoločenstiev vo Vojvodine. S rastúcim nacionalistickým klikom s proeurópskou orientáciou našej krajiny, ktoré sa, prirodzene, medzi sebou navzájom popierajú, obavy z „úniku“ či nemožnosti zachovania (slovenskej) identity narastajú.

Bojujeme o ňu, o národnú, kultúrnu, či jazykovú identitu, lebo o ňu nebude nik stáť, ak my nestojíme za ňou. No niekedy, nad vlastné sily, zápasíme s veternými mlynmi, z ktorých na nás útočí zubatý drak, tvrdiaci, že nás povedie vpred. Zabúdame, že identita je pojem, ktorý môže a musí meniť svoju akosť a podstatu, lebo bez zmien niet rozvoja. Ten príde skôr vtedy, „keď sa identita buduje sama osebe a nie tak, že nám niekto vedie politiku percepcie a politiku spomienok“, ako to výstižne v interview v časopise Nový život na tému identity povedal Vladimir Pištalo, súčasný srbský spisovateľ a laureát NIN-ovej ceny.

Mnohí intelektuáli aj v minulosti, aj v súčasnosti poukazujú na chápanie identity ako na množiny totožností, v ktorej nachádzame aj identitu matky, povolania, jazyka, kultúry či národa a ktorá prináleží každému jednotlivcovi osve. A každá kružnica je jedinečná, neopakovateľná, lebo každý človek má jedinečnú identitu, a ako takú ju treba chápať a narábať s ňou.

V tom zmysle neraz zaráža fakt, že sa akosi letargicky staviame voči vlastnej identite a integrite. Voči vlastnému ja, keď niekto drzo šliape po nás a my bez kompromisu na to pristaneme. Možno by sme sa znovu mali identifikovať s tou našou vnútornou identitou, prinavrátiť seba, a potom zas dať si prilbu na hlavu a s mečom v ruke bojovať proti šelmám, ktoré nám vedome – nevedome ničia národnú identitu.

 Vladimíra Dorčová-Valtnerová