Španielsky režisér a herec Jess Franco (1930 – 2013) je považovaný za jedného z najproduktívnejších filmových tvorcov v dejinách siedmeho umenia. Vo svojej kariére, ktorá trvala šesť desaťročí, vytvoril vyše 170 filmov rôznych žánrov a spolupracoval aj s takými menami, akými boli Orson Welles, Klaus Kinski a Christopher Lee.
Značnú časť Francovej filmografie však tvoria nízkorozpočtové diela a väčšina kritikov sa zhoduje v tom, že nie všetky jeho filmy možno považovať za vyspelé. Ale ako autor vytvoril charakteristický vizuálny štýl a získal si kultové postavenie medzi fanúšikmi tzv. exploatačného filmu a B-produkcie. Niekedy bol porovnávaný s americkým režisérom Edom Woodom, avšak sám Franco vždy odmietal toto porovnanie.
Jess Franco (vlastným menom Jesús Franco Manera) sa narodil v Madride, v rodine s kubánskymi a mexickými koreňmi. V mladosti sa zaoberal hudbou a bol klaviristom v orchestroch, ktoré hrávali džez a tropical music v nočných kluboch. Režisér Juan Antonio Bardem (1922 – 2002) ho povolal, aby mu bol asistentom pri nahrávaní filmu Cómicos (1954) a Franco sa vtedy rozhodol, že sa bude profesionálne zaoberať filmovým umením.
Jeho prvým autorským filmom bola dobrodružná melodramatická komédia o skupine cestujúcich muzikantov s názvom Kráľovná klubu Tabarin (Queen of the Tabarin Club, 1960). V priebehu 60. rokov Jess Franco si formoval vlastný autorský štýl so zameraním na žánre triler a horor s prvkami erotiky. Medzi jeho najznámejšie filmy z tohto obdobia patria The Awful Dr. Orloff, The Diabolical Dr. Z, Necronomicon a Venus in Furs (tento film predstavoval prvú Francovu spoluprácu so známym nemeckým hercom Klausom Kinskim).
Na samom začiatku 70. rokov Jess Franco spolupracoval so španielskou herečkou a speváčkou menom Soledad Miranda (1943 – 1970), s ktorou nahral niekoľko úspešných filmov a od roku 1972 začína vo svojich filmoch spolupracovať s Linou Romay (1954 – 2012), ktorá sa dokonca stala aj jeho manželkou.
Medzi kritikmi vládne všeobecná mienka, že od druhej polovice 70. rokov Jess Franco začal nahrávať menejcenné filmy, avšak on sám sa nikdy nevzrušoval ohľadom negatívnych komentárov.
Roku 2008 získal Cenu Goya, ktorú udeľuje Akadémia filmového umenia Španielska za mimoriadny prínos k španielskej filmovej tvorbe.