Informovanie na hrboľatej ceste

20.feb 2019

Informovanie na hrboľatej ceste

Na mediálnej scéne v Srbsku je všetko v najlepšom poriadku. Médiá sú ekonomicky dobre „podkožené“, čo je úplne v zhode so silnejúcim národným hospodárstvom. V súlade s tým tunajšia žurnalistika žije svoje hviezdne chvíle, pripomínajúce obdobie deväťdesiatych rokov 20. storočia. Novinári priam praskajú z návalu spokojnosti prameniacej v ich kvalitnom hmotnom a každom inom, vrátane bezpečnostnom zabezpečení.

Trochu cynizmu v úvode prítomného textu azda len nikomu na zdraví neublíži. Tobôž nie v reálnej situácii vyznačujúcej sa o. i. práveže katastrofálnym stavom tunajších médií, ako i ohrozením ekonomickej a fyzickej istoty novinárov. Potvrdila to aj diskusia v rámci prvého kola verejnej debaty o Predbežnom návrhu Mediálnej stratégie v utorok 19. februára v Novom Sade. Keď sa k nemu v zasadačke Zhromaždenia mesta Nového Sadu vyjadrili zástupcovia mediálnych a novinárskych združení, novinových redakcií, inštitúcií a jednotlivcov. Zjavná je nespokojnosť s, najjemnejšie povedané, podozrivými privatizáciami, ktoré v súčinnosti (či už riadenej, alebo náhodnej) s ekonomickými a politickými nátlakmi zjavne vedú k dokončeniu devastácie predovšetkým lokálnych médií. Ani po celých desaťročiach nemajú súdny epilóg vraždy novinárov, množia sa vyhrážky, útoky na nich a na ich majetky. Ani čo by niekto z hlbokého zákulisia odkazoval: Nonono, žurnalisti, nestrkajte nos do zakázaných komnát korupcie, hospodárskych prechmatov, straníckeho zamestnávania…!

Predseda pracovnej skupiny pre vypracovanie mediálnej stratégie Dejan Stojanović o. i. povedal, že budúca mediálna stratégia by mala poslúžiť ako základ na určenie parametrov útokov na novinárov („či ide iba o nátlak, fyzický útok alebo iný druh nátlaku“). Podčiarkol, že jeden z problémov, na ktorý narazila pracovná skupina, je nedostatok hĺbkových výskumov, ktoré by identifikovali existujúce nedopatrenia celého systému informovania a umožnili kvalitnú analýzu skutkového stavu v tejto oblasti. Účastníci verejnej diskusie o stratégii rozvoja médií vyslovili hŕbu poznámok, ale aj množstvo návrhov na spresnenie a skvalitnenie budúceho dokumentu. Zasadzujú sa o. i. za to, aby jeden majiteľ nemohol vlastniť viac než jedno médium s celoplošnou frekvenciou, aby lokálne samosprávy povinne vyčleňovali prostriedky na dofinancovanie činnosti médií (predovšetkým tých, ktoré informujú v ich okruhu)… Predstavitelia národnostných rád národnostných menšín konštatovali, že menšinové médiá nemôžu existovať bez primeranej starostlivosti štátu. Pripomenuli, že ich spoločné návrhy neboli zabudované do predbežného návrhu, o ktorom sa v Niši diskutovalo 22. februára, a ďalšie kolá majú nasledovať v Čačku (25. februára) a v Belehrade (27. februára).

Predbežný návrh dokumentu možno vyhľadať na webovej stránke vlády Srbska srbija.gov.rs/specijal/362240 a na portáli e-Uprava. Pripomienky, návrhy a sugescie je možné zaslať na Úrad predsedníčky vlády Srbska poštou, na adresu: Kabinet predsednika vlade Srbije / Nemanjina 11 / Beograd (s poznámkou: Nacrt strategije razvoja sistema javnog informisanja u Republici Srbiji), alebo na e-mail: medijska.strategija@gov.rs). Skutočnosť, že sa verejná debata rozprúdila približne dva a pol roka (!) po vypršaní platnosti predchádzajúceho dokumentu známeho ako mediálna stratégia, okato nasvedčuje tomu, aký je skutkový záujem štátu o upravenie stavu v oblasti verejného informovania. Hrboľatou cestou sa pomaly dostávame k finálnemu produktu oneskorenej verejnej diskusie. Akú chuť bude mať jeho implementácia?

J. BARTOŠ
J. BARTOŠ

BARTOŠ, JURAJ (1955) Pracuje ako novinár redaktor v týždenníku Hlas ľudu, kde bol šéfredaktorom v obdobiach 1990 – 1991 a 2000 – 2005. V čele mládežníckeho časopisu Vzlet pôsobil v období 1993 – 1997. Spolupracoval so slovenskými redakciami Rádia Nový Sad, Televízie Nový Sad, bol pri zakladaní TV Petrovec, tiež členom redakcie časopisu pre deti Zornička. Vydal knižku básní a próz pre deti Poď, kým ešte smieme (2005). Získal niekoľko ročných novinárskych cien Hlasu ľudu a Cenu Zorničky za básne a prózy. Je ženatý, má dvoch synov. Kontakt: bartos@hl.rs