Počas zimy oddychujú aj naše izbové kvety. Vtedy ich nepresádzame, nepokúšame sa o ich rozmnožovanie, a čo je veľmi dôležité – ani ich zbytočne neprelievame vodou. Zalievame ich až vtedy, keď zemina v črepníku preschne. Prospeje im, ak ich necháme umiestnené na jednom mieste. Podľa svetelných nárokov ich umiestňujme čo bližšie k oknu. Musíme ich tiež častejšie kontrolovať, či majú dostatok vlahy a izby pravidelne vetrať.
Pri opadávaní listov zálievku nezvyšujeme
Ak rastliny počas zimy zhadzujú listy, nie je to hneď príznak choroby. Dôvodom je klesajúca intenzita svetla, čo je podmienené krátkym dňom. Najhoršie, čo môžeme urobiť, je zvýšiť zálievku. Následkom by bolo premokrenie koreňov, pretože koruna bez listov potrebuje menej vody. Citlivé korene začnú hniť a jednotlivé výhonky odumierajú. Preto kvety polievame až vtedy, keď je substrát suchý. Pokúsme sa radšej rastline nájsť svetlejšie miesto. V marci môžeme rastlinu zostrihať a nárastom nových výhonkov sa nahradia stratené listy.
Veľmi často sa stáva, že na povrchu substrátu vidíme biely povlak. Nemusí byť hneď príznakom choroby, ale môže ísť o jav nadmernej zálievky, alebo o krátke časové intervaly medzi zálievkou. Biely povlak môže pochádzať z vápnika a solí, ktoré obsahuje voda z vodovodu. Preto na zálievku používame najlepšie dažďovku.
Nemeňme kvetom miesto
Krátka zmena miesta viac škodí ako pomáha. Ak sa vo výnimočných prípadoch rozhodneme premiestniť rastlinu, pretože na pôvodnom mieste trpí, vyberme svetlé miesto s teplotou minimálne 10 °C. Nové miesto by sme nemali meniť až do apríla či mája. Vtedy môžeme rastlinu vyniesť už von. Pri neustálom premiestňovaní si musí zvykať na nové svetelné a teplotné podmienky, čo rastlinu veľmi vyčerpáva.
Pozor na škodcov!
V chladnom ročnom období musíme v teplých miestnostiach kontrolovať prípadnú prítomnosť škodcov, najmä vlnatky a štítničky či puklice. Štítničky – malé larvy sú pohyblivé, dospelce sú trvalo prisadnuté na jednom mieste a vytvárajú si rohovitý štítok. Sú podobné ako puklice, ale nevylučujú lepkavú medovicu a štítok sa nedá oddeliť od prisadnutej samičky. Okolo miesta cicania vznikajú žlté až červené škvrny. Napadnuté rastliny až do ich vyliečenia izolujeme od ostaných.
Puklice sú dobre viditeľné a vylučujú lepkavú medovicu. Dospelce sú prisaté na jednom mieste, pohyblivé sú iba larvy. Nemajú štítok, len spevnený vypuklý chrbát, preto sa odlupnú vždy celé. Ak zistíme ich prítomnosť na našich rastlinách, musíme ich odstrániť kefkou a potrieť napr. roztokom denaturovaného liehu a mazľavého mydla (1 vrchnáčik liehu a 1 lyžica mazľavého mydla do 1 litra vody). Ak ide o väčšie napadnutie, je potrebné odstrániť napadnuté listy, prípadne rastlinu presadiť a izolovať od ostatných izbových kvetín.