Po Veľvyslanectve Slovenskej republiky v Belehrade, kde sa dožila premiéry, a Kultúrnom centre v Novom Sade výstava fotografií Petra Dešića Môj slovenský príbeh sa dostala do Pančeva. Včera ju v tamojšom Národnom múzeu otvorila veľvyslankyňa SR v Belehrade Dagmar Repčeková.
Na úvod moderátorka Alisa Oravcová krátko sprítomnila prácu Petra Dešića na tomto projekte, ktorá trvala od júna roku 2014 do októbra roku 2017. Za ten čas obišiel 24 dediny v Báčke, Banáte a Srieme, v ktorých žijú Slováci a fotoobjektívom zaznamenal takmer všetky motívy zo života vojvodinských Slovákov.
Po hudobnom bode, v ktorom sestry Katarína a Daniela Holokové za hudobného sprievodu otca Michala zaspievali na slovenskú ľudovú nôtu, početným prítomným občanom Pančeva a Vojlovice, ale aj hosťom zo všetkých banátskych slovenských dedín sa prihovoril riaditeľ múzea Miroslav Birclin. Vyjadrujúc pôžitok z toho, že sa tento rok začína práve touto výstavou konštatoval, že takéto výstavy, ktoré znázorňujú život etnických spoločenstiev v Srbsku, treba poriadať a podporovať, lebo sú odzrkadlením spolunažívania rôznych etnických spoločenstiev na týchto priestoroch.
V pokračovaní odznel list novovymenovaného veľvyslanca Srbska v Bratislave Momčila Babića, ktorý zo zdravotných dôvodov nebol osobne prítomný. On okrem iného odkázal: „Vždy som hovoril, že jedna fotografia je hodnotnejšia ako tisíc slov. Keď by umelec napísal 1000 stranovú knihu o národe a na tému, ktorej sa venoval, menej by povedal ako týmito fotografiami“.
Otvárajúc výstavu jej excelencia veľvyslankyňa SR v Belehrade Damgar Repčeková vyjadrila nádej, že to nie je aj poslednýkrát.
„Napriek tomu, že túto výstavu vidím už tretíkrát, vždy ma až zarazí krása, ktorá z tých fotografií ide. Je to preto, že Petar Dešić tri roky s tými ľuďmi žil a preto tie fotografie majú svoju dušu. Môj príbeh je iba názov, ale každá fotografia má svoj príbeh. Rovno preto som navrhla dezignovanému veľvyslancovi Babićovi, keď nastúpi svoju funkciu asi o mesiac v Bratislave, aby výstavu predstavil aj našim Slovákom, aby videli úprimnosť, lebo tá sa u nás na Slovensku stráca.“
Vystavených je 34 fotografií, i keď ešte najmenej 180 až 200 fotografií si zaslúži, aby boli vystavené. Podľa slov autora je toto iba čiastka toho, čo predstavuje život Slovákov vo Vojvodine a Srbsku. Rovno preto, ak na to budú podmienky, ich život v pravom svetle dokumentujú vo fotomonografii prostredníctvom všetkých fotografií.
Povedzme ešte i to, že sa o pohostenie, ktoré pri tejto príležitosti bolo pripravené, postarali ženy, členky spolkov žien z banátskych slovenských dedín a tým pomohli, aby sa toto podujatie nanajvýš vydarilo. Občania Pančeva si výstavu v Národnom múzeu budú môcť pozrieť do konca februára, po čom sa sťahuje do Golubca. V apríli ju budú mať príležitosť vidieť aj občania Vršca.
Stretnutie s primátorom Pančeva a vojlovickými Slovákmi
Pred otvorením výstavy veľvyslankyňa SR Dagmar Repčeková sa stretla s primátorom mesta Pančevo Sašom Pavlovim, ktorý ju informoval o živote slovenského národného spoločenstva v Pančeve a hovorilo sa aj na hospodárske témy.
„Sľúbila som, že postupne navštívim všetky miesta, kde žije slovenská menšina v Srbsku. Toho roku je Pančevo prvé
na tej mojej ceste. Počas nasledovných dvoch rokov, koľko ešte budem v Srbsku, mienim pracovať na hospodárskej spolupráci, lebo si myslím, že je to najlepšia cesta, aby ľudia zostali tu, lebo je tu ich základňa, ich korene a tu majú zostať žiť a pracovať“, – povedala po stretnutí v pančevskej radnici D. Repčeková
Veľvyslankyňa Repčeková zavítala aj do Miestneho odboru Matice slovenskej vo Vojlovici, kde sa stretla s predstaviteľmi vojlovických
Slovákov, s ktorými si pohovorila na každodenné životné témy, ktoré ich trápia, od malého počtu detí po odchod mladých za prácou na Slovensko. Zároveň sa oboznámila s prácou a podmienkami pre prácu vojlovického MOMS, SKOS Detvan, vyučovaním slovenčiny na vojlovickej základnej škole, slovenskej relácii v televízii Pančevo…
Po týchto rozhovoroch krátko pobudla v Miestnostiach SKOS Detvan a navštívila redakciu lokálnych novín Pančevac, v ktorých už takmer rok vychádza aj príloha po slovensky.