Na Arsenal Feste 2023 v Kragujevci, ktorý tohto roku trval štyri dni, od 28. júna do 1. júla v priestore Kneževog arsenalu vystúpili okrem iných aj Parni valjak, americká skupina Clutch, Nemanja Radulović a orkestar Double Sens, Dubioza Kolektiv, Nikola Vranjković, afrobeat hudobník Seun Kuti, a obecenstvo malo možnosť vypočuť si aj Pendulum DJ set.
Posledného júnového dňa na hlavnej scéne vystúpila skupina Dubioza Kolektiv, jedna z najpopulárnejších kapiel v regióne, a týmto sa vrátili do známeho prostredia, aby predviedli najväčšie hity, ale aj piesne z nového albumu Agrikultura.
Do Kragujevca na ich koncert odcestovala i Pazovčanka Mária Vršková, ktorá sa na toto vystúpenie veľmi tešila. Z koncertu sa domov vrátila plná krásnych dojmov a bola to aj vhodná príležitosť, aby nám niečo viac povedala o tejto skupine a svojich pocitoch z tohto veľkého poduajtia.
Kolegyňa Vršková, kedy ste prvýkrát počuli o Dubioze Kolektiv a čo vás na nich zaujalo?
– Keďže pochádzam zo Slovenska, kde som prežila celú mladosť, balkánske skupiny veľmi nepoznám. V máji 2017 na jednej narodeninovej oslave si ma zavolal kamarát k počítaču, pustil mi nejaký videoklip a opýtal sa: Poznáš? Nepoznala som. Avšak klip bol taký zaujímavý, že som chcela vidieť aj druhý, tretí… Skupina hudobníkov v mojom veku, odvážne účesy, originálne oblečenie, príjemné vyžarovanie, perfektná energia hudby a ten rytmus! Tancovali sme šesť hodín, do druhej v noci…
Koľko je ich členov, odkiaľ pochádzaju, aký štýl hrajú?
– Keď som sa z oslavy vrátila domov, hneď som si na internete začala googliť Dubioza Kolektiv. Kto sú a koľkí sú, odkiaľ, aké albumy nahrali, kde mali koncerty. Bola som veľmi prekvapená, akí sú známi, populárni, mali veľmi bohaté turné po Európe a ja som o nich nevedela vôbec nič. Základ skupiny tvorí sedem členov z každého kúta Juhoslávie, z Bosny a Hercegoviny, Chorvátska, Slovinska, Srbska. Okolo seba majú aj tím technikov, ktorí s nimi jazdia na koncerty a pomáhajú okolo aparatúry. Celá skupina potrebuje dva minibusy. Počas pandémie koronavírusu vystupovali online, urobili 17 tzv. Quarantine Show a po pandémii, od marca do decembra 2022, odohrali takmer sto koncertov v 23 štátoch. Tohto roku oslavujú 20. výročie vzniku, vydali asi 10 albumov a vystupovali aj mimo Európy, je to spolu vyše tisíc koncertov v kluboch, na festivaloch, ale aj pouličných vystúpení. A štýl, to je presne to, čo sa mi páči, hrajú ska, dub, hip hop, reggae, rock, punk, sú tam aj elektronické alebo balkánske prvky. A perfektne to znie, keď spolu s modernými gitarami a dravými bubnami zaznie saxofón s ľudovou melódiou.
Ako ďalej pokračoval váš „Dubioza Príbeh“?
– Dovtedy som ignorovala sociálne siete. Ale zistila som, že členovia kapely sú aktívni na Instagrame, preto som si tam otvorila svoj profil a dodnes mám zásadu, že uverejňujem len fotky, ktoré majú nejakú spojitosť s Dubiozou. Vďaka ich každodenným príspevkom, postom som videla, ako žijú, čo robia, aké majú navzájom vzťahy, kam cestujú na koncerty, kedy skúšajú, čo jedia, kto má akú ženu, deti, domáceho miláčika… Fotky som im lajkovala, občas pripísala nejaký komentár. Mám veľmi dobré pozorovacie schopnosti a tak som sa postupom mesiacov a rokov dozvedela o nich aj dosť osobné informácie. Raz moji vtedy ešte malí synovia nakreslili logo Dubiozy a ja som to poslala manažérovi. Ten zareagoval veľmi milo, poslal deťom darčeky – suveníry s rovnakým logom a odvtedy akoby sa pre mňa otvorila brána. Členovia kapely si ma začali viac všímať, viac komunikovať cez internet, občas sme si poštou poslali nejakú drobnosť a pomaličky sa tento krehký vzťah rozvíjal.
Na koľkých koncertoch ste zatiaľ boli a kde sa oni konali?
– Naživo som koncerty videla zatiaľ len štyrikrát. Prvý raz v Novom Sade v Spense. S kamarátkou sme stáli v prvom rade, v brutálnej tlačenici a koncert sme si užili naplno. Po koncerte sa Dubioza fotila s fanúšikmi a zopár fotiek sa podarilo urobiť aj mne. Bolo to však ešte v roku 2017. O rok neskôr som bola s kamarátkou na koncerte v Belehrade na Tašmajdane. Bol to najlepší koncert v mojom živote! Už sme sa cez Instagram oťukali, oni vedeli, kto som, a keď ma zazreli, ako stojím pri ochrankárovi a naťahujem k nim ruku, že chcem autogram, oslovili ma menom a pozvali ma na after party. Počas koncertu som sa vyskákala, vybláznila na 120 percent a nemohla som uveriť, že ma potom vytiahli z davu a pozvali do zákulisia, kde sme sa spolu s ďalšími ich kamarátmi bavili ešte asi dve hodiny. Tretí koncert bol opäť v Novom Sade v Spense, opäť s tou kamarátkou a zase som sa dostala do zákulisia, lebo to už bol rok 2019 a vďaka Instagramu sme boli už v častom spojení. Potom prišla korona. Po korone mala Dubioza svoj prvý koncert práve v Srbsku, bolo to v júni 2022, chystala som sa, oni o tom vedeli a chceli ma dodať na zoznam hostí, avšak tri dni pred koncertom mi zomrel otec. Nikam som nešla.
Čím bol výnimočný ďalší koncert v Kragujevci 30. júna na Arsenalfest 2023?
– Vzájomne sme sa počas tých rokov spoznali natoľko, že ma na tom koncerte v Kragujevci čakali a zabezpečili mi voľný vstup. Keď sme sa tam stretli, išli mi v ústrety, podali mi ruku, objali ma. Dostala som od nich modrý náramok, s ktorým som mala na festivale otvorené všetky vchody, všetky dvere, aj backstage, aj ich šatne, mohla som vyjsť až na hlavné pódium, odkiaľ som ich vystúpenie sledovala zboku spoza reflektorov, z 5-metrovej vzdialenosti. Všetci boli ku mne veľmi milí, kamarátski. Pred koncertom sme sa vyrozprávali, urobili mi kávu, ponúkali ma jedlom, mohla som sa voľne medzi nimi pohybovať, vidieť, ako prebieha ich bežná prax v zákulisí, a bolo to úchvatné!
Prečo je pre vás Dubioza taký fenomén?
– Od prvej chvíle, kedy som ich počula na narodeninovej oslave, štýl hudby mi akosi vošiel do krvi a tá radosť z ich muziky mi v krvnom obehu koluje dodnes. Keď počúvam ich piesne, cítim v sebe výbuch pozitívnych emócií, šťastie, spokojnosť, mladosť, eufóriu, sebavedomie, sebaúctu, inšpiráciu, nádej, lásku. Je to partia dobrých priateľov, ktorí žijú svoje sny – a asi mi v duši zapĺňajú dieru po mojich kamarátoch, po mojej partii, ktorú som nechala v Bratislave, keď som sa presťahovala do Srbska. Tu som si nikdy takých kamarátov nenašla a je to veľký hendikep, žiť bez ozajstných priateľov. Mala som v Pazove jednu kamarátku, ale život nás nedávno surovo rozdelil. Hudba a všetko to okolo Dubiozy pôsobí na moju dušu ako balzam a som hrdá, že som v ich názve našla slovnú hračku: DuBIOza koLEKtiv, je to môj BIO LEK, moje antidepresívum, euforikum, sú to moje sny a krídla.
Sú ešte niektoré zaujímavosti, o ktoré by ste sa chceli podeliť?
– Viacero fanúšikov má na sebe vytetované logo skupiny a ja som asi jediná, ktorá si dala vytetovať práve tie dve slová, názov kapely. Doma nad pracovným stolom mám zarámované autogramy všetkých členov. V skrini mám kopec dubiozáckych tričiek, mikín, športové oblečenie s ich logom, pretože vďaka energii ich hudby som začala športovať. Ich logo mám aj na taške, batohu, šálke, na kľúčoch, náhrdelníku… všetko som buď dostala ako darček, nechala som si vyrobiť alebo kúpila z eshopu. Keď ma stretnete na ulici, určite budem mať so sebou niečo, čo ma spája s Dubiozou. Niekoho to aj irituje, že sa správam ako puberťáčka, ale ja sa na nič nehrám, ten fenomén mám v krvi a hovorím, že to nie je len ,,môj bend, ale aj môj brend”. Nedávno ma dokonca jeden človek poprosil, aby som na Instagrame namiesto neho prevzala vedenie profilu fanklubu Dubioza Kolektiv Serbia, s čím som okamžite súhlasila jednak s úctou a pokorou, jednak s radosťou a vďakou.
Dubioza kolektiv excelentne baví svet svojím hudobným talentom, o čom svedčia mnohé články a odborné kritiky v zahraničí, ktoré túto balkánsku skupinu opisujú len v superlatívoch. Ja si veľmi cením ich prácu, ktorá mňa osobne maximálne napĺňa, a zároveň im často ďakujem za ich obetu, ktorú málokto vidí – neustále balenie aparatúry, cestovanie v každom počasí, čakanie na letiskách, prebdené noci, odlúčenie od svojich lások, detí, rodín. Možno aj preto ma považujú za jedného z najväčších fanúšikov, lebo som každodene s nimi, aj cez internet, aj v duši a veľmi si cením to, čo robia pre svoje publikum a tým pádom aj pre mňa.