V úvodný týždeň pred tým ústredným v rámci Slovenských národných slávností včera podvečer na nádvorí Miestneho spoločenstva Báčsky Petrovec bol umelecký program a slávnostné otvorenie výstavy Nikdy nestarnúca knižnica, ktorú pripravili pracovníčky petrovskej knižnice pri príležitosti 180. výročia založenia terajšej Knižnice Štefana Homolu.

Na úvod prítomných privítala riaditeľka knižnice Vesna Valihorová-Filipovićová, vrátane dvoch prvých riaditeľov po založení petrovskej knižnice ako samostatnej ustanovizne: Jaroslava Čiepa a Jarmilu Stojimirovićovú. Potom sa zmienila o bohatých dejinách tejto inštitúcie, jej význame pre slovenskú komunitu a úlohu, ktorú knižnica zohráva už takmer dve storočia.
„Výročie ako toto nám dáva príležitosť zhodnotiť, čo vlastne znamená knižnica v našej spoločnosti. Keď sa pozrieme na tých 180 rokov, ktoré knižnica prežila, vidíme príbeh odhodlaných ľudí, ktorí verili v silu vzdelania a kultúry. Vidíme zápal a túžbu. Knižnica vznikla s jediným cieľom – poskytnúť prístup k vedomostiam a zdieľať ich so všetkými. Je to miesto, kde čítanie je kľúčom k osvieteniu a rozvoju našej mysle,“ uviedla riaditeľka knižnice.

Založená ešte v roku 1845, Knižnica Štefana Homolu patrí medzi najstaršie kultúrne ustanovizne v regióne a počas celých 180 rokov nepretržite slúži čitateľom, vzdelávaniu a zachovávaniu slovenskej písomnej kultúry vo Vojvodine. Dejiny knižnice vlastne ani nie sú celkom preskúmané. Zakladateľ knižnice, podľa ktorého aj dnes knižnica má meno, bol kaplán Štefan Homola. „Knižnica si ako aj všetky iné inštitúcie prešla rôznymi zmenami. Napriek všetkým týmto dianiam je však jedna vec, ktorá ostáva nezmenená – to je duch knižnice. Knižnica je stále miestom, kde môžeme objavovať nové svety, rozvíjať svoju predstavivosť a hľadať odpovede na naše otázky. Je miestom, kde sa stretávame s inými ľuďmi, diskutujeme a učíme sa od seba navzájom. Práve preto je dnes čas na oslavu. Oslavu toho, že sme mali 180 rokov prístupu k poznaniu a kultúre. Oslavu toho, že sme mali možnosť rozvíjať sa, rásť a snívať. Oslavu toho, že knižnica je stále tu, s nami, pripravená nás viesť na našej ceste k poznaniu,“ pripomenula Vesna Valihorová-Filipovićová.

Slávnostnú atmosféru podujatia obohatili svojím spevom najmladšia skupina detí Kultúrno-umeleckého spolku Petrovská družina pod vedením Annamárie Gierovej za harmonikového sprievodu Ladislava Kekeza, ako aj speváčka Andrea Stanivuková. V umeleckom prednese sa prejavili aj Alexandra Muchová a Ksenija Vujačićová. Vladimír Valentík v príhovore vymenoval míľniky v pôsobení petrovskej knižnice. Výstavu otvorila predsedníčka Obce Báčsky Petrovec Viera Krstovská, ktorá zdôraznila mimoriadny význam knižnice ako nositeľa kultúrneho dedičstva a inštitúcie, ktorá aj dnes spája generácie čitateľov.
Výstava je nainštalovaná z fondu raritnej a vzácnej knihy, ukážkou toho, čo v knižnici je. Ide o rôznojazykové knihy a knihy, ktoré sa zoskupili v knižnici rôznymi cestami, teda prišli k nám z rôznych knižníc. O tom svedčia rôznorodé pečiatky. Medzi nimi sa nachádzajú aj knihy, ktoré svedčia o juhoslovansko-slovanských vzťahoch a knihy súvisiace s prostredím. Ďalej sú vystavené ukážky novín a časopisov, ako aj zachovaných dokladov, fotografií a ďakovných a pamätných listov, inventárnych kníh, prvej knihy návštev…