Na hodinách slovenskej literatúry a zvlášť počas vysokoškolského štúdia slovenčiny pri vymenovaní členov skupiny nadrealistov neprehliadnuteľný bol Vladimír Reisel (1919 – 2007). Až po rokoch sme si uvedomili jeden z dôvodov jeho literárneho sklonu k tejto poetike: nadrealizmus bola slovenská obdoba francúzskeho surrealizmu a Vladimír Reisel študoval francúzštinu… Dokonca na dvoch fakultách: po skončení prievidzského gymnázia odišiel do Prahy na Filozofickú fakultu Karlovej univerzity študovať českoslovenčinu a francúzštinu a po vzniku vojnovej Slovenskej republiky sa vrátil na Slovensko do Bratislavy, kde študoval slovenčinu a francúzštinu na dnešnej Filozofickej fakulte Univerzity Komenského.
Vladimír Reisel sa narodil 19. januára 1919 v Brodzanoch, teda pripomíname si 105. výročie narodenia. Po skončení štúdií pôsobil ako stredoškolský učiteľ, potom ako tlačový atašé na vtedajšom československom veľvyslanectve v Paríži. Po návrate z Paríža v Bratislave sa zamestnal v týždenníku Život, neskôr bol zástupcom šéfredaktora v Slovenských pohľadoch, vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol istý čas aj na pozícii šéfredaktora. Stále sa venoval i spisovateľskej tvorbe.
Spomenieme niektoré zbierky: Ďakujem ti, Básne o sne, Smutné rozkoše, Tanečnica, U nás, Rozlúčky. Vydal i zbierku ľúbostných veršov Žena a muž, knihu svojich dovtedy nepublikovaných básní Trpké plánky a pre deti lyrické knihy Keď sa lúka zazelená, Tisíc hier a tisíc kvetov a leporelo Zázračná muzika.
Pochopiteľne, s veľkou vervou sa venoval i prekladu francúzskej literatúry do slovenčiny. Dlhé roky redigoval básnickú edíciu Kruh milovníkov poézie, ktorá priblížila slovenským čitateľom najväčšie básnické mená svetovej poézie. Venoval sa aj literárnej vede a za dlhoročnú významnú literárnu tvorbu stal sa nositeľom vyznamenania Zaslúžilý umelec.
Vladimír Reisel zomrel 1. septembra 2007 v Bratislave vo veku 88 rokov.
Zdroj: vtedy.sk, litcentrum.sk