Kam spejú dediny?

V mnohých dedinách počet narodených detí a sobášov možno napočítať na prstoch jednej ruky, kým na napočítanie zomretých často nepostačia prsty ani na rukách a veru ani na nohách. Práve taká situácia už mnoho rokov pretrváva aj v malej juhobanátskej dedinke v Hajdušici. Aj vlani sa narodili iba 4 deti a zomrelo sedemkrát viac – 29.

Novému členu rodiny sa tešili v štyroch hajdušických rodinách – trom chlapcom a jednému dievčaťu. Narodili sa Aleksandar, Marija, Todor a Filip. Ich národnostnú príslušnosť však nemožno presne určiť, lebo sú manželstvá takmer výlučne národnostne zmiešané. Povedzme však, že iba malý Filip Mamojka má aj slovenský pôvod tak z otcovej, ako aj z matkinej strany. Tri deti sú svojim rodičom prvým dieťaťom a iba malá Marija Anđelovská má aj staršiu sestričku, čiže je svojim rodičom druhé dieťa. Zaujímavé je, že zo štyroch mladých matiek iba jedna je aj rodom z Hajdušice, kým ostatné tri sú z okolitých dedín. To zasa neznamená, že vydajom do Hajdušice prispeli k zväčšeniu počtu obyvateľov, lebo v tej istej chvíli aj dievky z Hajdušice sa vydali do iných prostredí.

Už podľa zvyku omnoho dlhší je zoznam zosnulých. Vlani sa Hajdušičania rozlúčili s 29 svojimi spoluobčanmi, čo je až o 13 viac ako v roku predtým a najviac za posledných desať rokov. Umierali ľudia v pokročilom veku, ale aj vo veku, pre ktorý obyčajne hovoríme, že je privčas na umieranie. Najstarší medzi zosnulými bol 95-ročný Michal Cesnak, ktorého mnohé generácie hajdušických žiakov pamätajú ako obľúbeného a usilovného školníka báťu Miša. Vo veku 81 až 90 rokov zomreli jedenásti Hajdušičania a vo ôsmom desaťročí života ďalší deviati. Pominuli sa aj piati šesťdesiatnici a jeden päťdesiatnik a najmladšia vlani zosnulá bola 39-ročná Zorica Zlatanovićová, ktorá spáchala samovraždu. Vlani zomrelo 15 mužov a 14 žien. Vyše polovice (16) vlani zosnulých bolo Slovákov, štyria boli Srbi, traja Maďari a šiesti Macedónci.

Vlani sa v Hajdušici nekonal ani jeden sobáš

K týmto ustarosťujúcim údajom priložme aj ďalší, že sa vlani v Hajdušici nekonal ani jeden sobáš. Predsa dva snúbenecké páry v roku za nami si založili mimomanželský styk a jednému z nich Stefanovi a Tamare Mamojkovcom sa narodil aj syn. Od matrikárky Dubravky Kocevskej sa dozvedáme, že na území celého matričného obvodu so sídlom vo Veľkej Grede, ktorý zahŕňa 5 dedín s viac ako 2 000 obyvateľov, dvaja pôsobiaci matrikári neuzavreli ani jedno manželstvo. V istej chvíli v matrike sobášených v tomto obvode sú vykonané dodatočné zápisy troch sobášov občanov, ktorí žili a sobášili sa v bývalých juhoslovanských republikách, ale ani jeden tuná vykonaný sobáš.

Na druhej strane v zahraničí, presnejšie na Slovensku, sa toho času nachádza vyše 50 hlavne mladých ľudí, od ktorých treba očakávať, že si založia rodinu a budú mať deti. Zrejme ťažko povedať, či to urobia na Slovensku, alebo sa vrátia žiť do rodiska. Niekto z nich sa možno aj vráti, ale mladé manželské páry, ako aj viacerí mladí ľudia, ktorí sa zamestnali a tým aj presťahovali do Vršca, Zreňanina, Nového Sadu, Pančeva či Belehradu, sotvaže sa viac vrátia. A takých je tiež nie málo. Všetko to nasvedčuje, že budúcnosť tejto dediny vonkoncom nie je ružová. Žiaľ, táto malá banátska dedina v tomto nie je osamelá, čiže podobný osud má veľmi mnoho dedín v celom Srbsku.