Keď bolí duša, aj telo môže zabolieť

Z medicínskeho stanoviska choroba vzniká, keď vonkajší činiteľ vplýva na poškodenie tkaniva, kým pri psychosomatických chorobách psychický faktor vplýva na rôzne poruchy v organizme, ktoré ak dlho trvajú, môžu spôsobiť poškodenie tkaniva. Na vznik psychosomatických chorôb prvoradú úlohu majú emócie, ako zlosť, hnev, strach a žiaľ.

Psychosomatické choroby sa môžu podeliť do dvoch skupín, pričom v prvej skupine dominuje hyperfunkcia sympatiku (kardiovaskulárne a endokrinné choroby), pokiaľ v druhej skupine dominuje parasympatikus (gastrointestinálne a respiratórne choroby). Sympatikus je aktívny v stresových situáciách a parasympatikus sa aktivuje v pokoji.

Od zrýchlenej práce srdca po časté močenie

Najčastejšie psychosomatické reakcie sú nečakaná zrýchlená práca srdca, tlačenie v hrudi, náhle zmeny výšky krvného tlaku, ktoré spôsobujú bolesti hlavy alebo mdloby, sčervenenie v tvári, reakcie na koži, zvýšené potenie, hyperventilácia, pocit nedostatku vzduchu, pocit ťažkosti z prehĺtaním, sucho v ústach, bolesti v žalúdku, dráždivosť čriev, hnačky a obštrukcia čriev, pocit nafúknutia, zvracanie, pocit mravčania končatín, časté močenie, bzučanie v ušiach a nespavosť.

Psychosomaticky choré osoby sa liečia v dvoch fázach, pričom sa v prvej fáze liečia príznaky a v druhej fáze príčina. To znamená, že sa v prvej fáze lieči liekmi napr. astmatická kríza, krvácajúci vred alebo ťažké bolesti brucha pri ulceróznej kolitíde. Iba potom začína psychoterapeutické liečenie.

Niekedy sa v tej fáze podľa potreby dávajú hlavne jemné antidepresíva, pokiaľ je psychoterapia v prvom pláne.

V liečení psychosomatického pacienta okrem základného liečenia u lekára špecialistu nevyhnutná je aj spolupráca s psychiatrom z dôvodov efektívneho telesného a psychického zotavenia pacienta.

Zdroj:Blic žena