Kniha 130 rokov školy vo Vojlovici aj po slovensky

28.okt 2018

Kniha 130 rokov školy vo Vojlovici aj po slovensky

V sobotu 27. októbra MOMS Vojlovica zorganizoval zaujímavý matičný večierok venovaný obľúbenému ovociu jablku. Zároveň predstavili preklad do slovenčiny knihy 130 rokov školy vo Vojlovici, ktorá v srbčine vyšla z príležitosti tohto významného jubilea roku 2014.

Na úvod, tak ako je to už zvykom, všetci prítomní vo vojlovických matičných miestnostiach zaspievali hymnickú pieseň Po nábreží, po čom predseda vojlovického MOMS Michal Marko pozdravil všetkých prítomných matičiarov. Medzi nimi aj bývalých a dnešných učiteľov na základnej škole Bratstva a jednoty ako aj predstaviteľov MOMS z Padiny, Kovačice, Starej Pazovy, Hajdušice a Jánošíka.

V pokračovaní najprv odznel program venovaný jablku, najrozšírenejšiemu a nanajvýš obľúbenému ovociu na týchto priestoroch z príležitosti Dňa jabĺk známeho ako Deň pôvodných odrôd jabĺk, ktorý sa každoročne pripomína 21. októbra.

Valentína Čriepková

Pri tej príležitosti na večierku odznelo viacero užitočných informácií o tomto ovocí. Katarína Kalmárová zaspievala pieseň Červené jablko vo vačku mám a všetci prítomní sa jej pripojili. Martin Holok básňou ukázal ako chutí jablko. Jana Beracká a Jana Mereková prečítali porekadlá súvisiace s týmto ovocím. Pieseň Sedemdesiat sukien mala zaspievala aj prváčka Valentína Čriepková. Jablko inšpirovalo aj deti, ktoré navštevujú detskú besiedku na evanjelickej fare a ich výkresy boli vystavené v matičných miestnostiach.

Kniha o vojlovickej škole po slovensky

Z príležitosti jubilea 130 rokov od založenia školy vo Vojlovici roku 2014 vyšla kniha v srbskom jazyku 130 rokov školy vo Vojlovici, ktorú spoločnými silami napísali dnešná riaditeľka školy Ksenija Kićos-Cerović, učiteľka na dôchodku Eva Naďová, učiteľka Snežana Đorđevićová, ako aj ďalší bývalí žiaci a svoj prínos dali aj dnešní žiaci školy. Svojho slovenského vydania sa kniha dožila o 4 roky neskoršie za čo zásluhy patria Matici slovenskej v Srbsku v čiom vydaní kniha vyšla a bývalej predsedníčke MSS Kataríne Melegovej-Melichovej. V liste, ktorý z tejto príležitosti zaslala Katarína Melegová-Melicholvá vyjadrila svoje uspokojenie nad tým, že sa podarilo knihu vydať aj v slovenčine, lebo „dejiny tunajšej školy sú tesne späté aj s dejinami vojlovických Slovákov a našej cirkvy a školám môžeme zavďačiť, že sme v týchto končinách zotrvali v svojej slovenskosti”.

“Plné mi je srdce”, úprimná bola jedna z autoriek Eva Naďová

Prihovorila sa aj jedna z autoriek, Eva Naďová.

Plné mi je srdce. Kritici môžu povedať aj tak aj onak. Kniha mohla byť možno väčšia, mohla byť krajšia, ale netreba sa vždy sťažovať. Treba však povedať, že keď škola dvakrát zhorela všetky písané doklady odišli s tým ohňom a zostalo – nič. A aby po tých 130 rokoch nebolo skutočne nič vznikla táto kniha, povedala o. i. Eva Naďová.

Svoje potešenie nad tým, že kniha vyšla aj v slovenčine vyjadrila aj ďalšia autorka Snežana Đorđevićová, ktorá tiež písala o období svojho školenia a praxe na vojlovickej škole.

Prihovoril sa, a zaspomínal si na časy, keď bol riaditeľom bývalý riaditeľ školy Martin Pišpecký ako aj niektorí bývalí učitelia. Zaspieval aj cirkevný spevokol a žiačka Andrea Holoková zarecitovala jednu z básní dnešných žiakov, ktoré tiež dostali svoje miesto v knihe. Prítomných programom viedli a primerané texty prečítali podpredsedníčka a tajomníčka vojlovického MOMS Marína Listmajerová a Alena Kulíková. Na záver sa podnetnými slovami prihovorila a Vojlovičanom k tomuto úspechu zablahoželala aj Národná poslankyňa Libuša Lakatošová zo Starej Pazovy.

Nuž a ako to obyčajne býva aj tento vydarený večierok sa skončil skromným pohostením, ktoré tiež bolo v znamení jeho veličenstva jablka. Totižto medzi rôznorodými slanými a sladkými pochúťkami dominovali tie pripravené z jablka.

 

 

 

V. HUDEC
V. HUDEC

VLADIMÍR HUDEC (1957) S Hlasom ľudu začal spolupracovať roku 1979. Prvý príspevok zverejnil v mládežníckom časopise Vzlet. V Hlase ľudu sa zamestnal roku 1988 ako novinár – dopisovateľ a na tom pracovnom mieste zotrváva aj v súčasnosti. Pravidelne sleduje a píše o udalostiach a živote v rodnej Hajdušici, ako aj o spoločensko-politickom a hospodárskom živote v obci Plandište. V sledovaní života v banátskych slovenských osadách sa zameriava na podmienky žitia, čiže komunálnu problematiku, ale sleduje aj (poľno) hospodársky, kultúrny, cirkevný, športový a vôbec spoločenský život. Kontakt: hudec@hl.rs