Koniec jedného obdobia

Keď v decembri 1994 prišli gratulanti vinšovať Jánovi Materákovi k meninám, ich stretnutie sa neskončilo len pri tradičnej klobáske a vínku z oslávencovho vinohradu v Modre. Zrodil sa tam totiž nápad, že by nebolo zle umožniť aj ostatným Pazovčanom, aby sa aspoň raz v roku spoločne stretli, porozprávali a zabavili. O necelé dva mesiace, na Hromnice 1995, sa už v prievozskom hoteli Rapid stretla asi stovka pazovských rodákov. Stretnutie sa im tak zapáčilo, že súhlasili s návrhom  „otcov zakladateľov“ – tých, ktorí boli prítomní na meninách u Materákovcov – aby sa stretnutia organizovali aj naďalej. A tak sa zrodila tradícia, ktorá trvá už plných 20 rokov.

Jubilejné dvadsiate stretnutie bolo v sobotu 21. februára v bratislavskom Slovnafte. Žiaľ, z prvých organizátorov (Ján Materák, Martin Poliovka, Pavel Šago, Michal Domoni a autor týchto riadkov) sa ho dožil len ten posledný menovaný. On však nepatrí do tej najstaršej generácie. Vôľa a túžba stretávať sa boli hybnou silou aj pre tie nasledujúce generácie za uplynulé dve desaťročia. Na tohtoročnom stretnutí boli z najstaršej generácie prítomní už asi len Anna Kukučková z Trnavy, Mária Topoľská a Michal Kočiš z Bratislavy. Všetci ostatní účastníci podujatia boli aspoň o jednu generáciu mladší. Bol to neklamný dôkaz toho, že sa jedno obdobie natrvalo uzavrelo. Ak budú stretnutia pokračovať, už to nebude stretnutie ľudí, ktorí nezabudli na svoje rodisko, ale každoročne si ho spolu s krajanmi pripomínali. Možno sa z ďalších stretnutí stane už len akási spomienka na tých, čo si spomínali na  Pazovu.

Jubilejné stretnutie Pazovčanov na Slovensku sa konalo v badateľne menšom kruhu než boli tie posledné. K zmene generácií sa pod to podpísala aj chrípková epidémia na Slovensku. Napriek všetkému, organizátori zachovali svoju zásadu, ktorej sa držia už od prvého stretnutia – aj tentoraz v Slovnafte hrala ľudová hudba zo Starej Pazovy. Nie je ďaleko od pravdy, že najpevnejším putom, ktoré spája najväčší počet Pazovčanov, je vzťah k ich špecifickým ľudovým piesňam. K hudobníkom Pazovského ľudového orchestra sa svojím spevom pripojili Michaela Kočišová (mladá Pazovčanka študujúca v Nitre) a Ondrej Kočiš z Trnavy.

Prítomní boli aj veľvyslanec Srbska v SR Šani Dermaku a konzulka Vera Ostojićová. Tradičná bola aj účasť predstaviteľov Staropazovskej obce, predstaviteľov cirkevného zboru v čele s farárom Igorom Feldym, početných Pazovčanov z Rakúska,  ale aj prítomnosť hojného počtu hostí, ktorí sú (ako to hovorí sociológ Jožo Schwarz) „Pazovčania voľbou“. Osobitne však treba vyzdvihnúť, že do Bratislavy prišla až deväťčlenná delegácia Spolku Slovákov z Nemecka vedená podpredsedom spolku Jankom Turčanom. Pricestovať na stretnutie z viac než tisíckilometrovej vzdialenosti si zaslúži uznanie a vďaku. Také niečo urobia len skutoční priatelia.

Uctievajúc si tradíciu, podľa ktorej odchádzajúci richtár udelí „špeciálne uznanie“, Zdenko Folťan navrhol, aby za dlhoročnú pomoc pri organizácií doterajších stretnutí uznanie Najlepší pajtáši, respektíve Najlepší pajtáš udelili Kataríne a Jánovi Havranovcom a Adamovi Majorskému. Organizačný výbor stretnutí túto voľbu schválil. Zachovaná bola aj tradícia udeľovania titulov Gazda roka za najlepšiu klbásu a Gazdiná roka za najlepšie rejteša.

Pri plánovaní jubilejného stretnutia si organizátori priali usporiadať aj zopár sprievodných podujatí. Počas stretnutia sa v Slovnafte  uskutočnila  výstava kníh o Starej Pazove (od Lilgeho Monografie až po najnovšiu knihu vydanú k storočnici smrti farára Vladimíra Hurbana). Prezentácia knihy o profesorovi Filipovi však musela byť presunutá na neskorší termín a pre výstavu obrazov siedmich staropazovských akademických maliarov sa v krátkej dobe nepodarilo zabezpečiť vhodné priestory. V každom prípade zostávajú obe tieto akcie v pláne a je isté, že aspoň prezentácia knihy sa uskutoční ešte počas jarných mesiacov.

Namiesto plánovaných kultúrnych sprievodných podujatí uskutočnilo sa športové podujatie dohodnuté na poslednú chvíľu. V čase stretnutia pricestovali zo Starej Pazovy futbalisti Jednoty. Žiaľ, stretnutiu to vôbec neprospelo. Skôr naopak. Futbalisti totiž na stretnutie nielenže neprišli, ale odlákali aj viacerých iných potenciálnych účastníkov. Napríklad asi desiatka pravidelných návštevníkov predchádzajúcich stretnutí z Pridunajského mikroregiónu na stretnutie tentoraz neprišla, lebo sa vo svojich mestečkách musela venovať pazovským futbalistom. Dokonca aj väčšia časť delegácie zo Starej Pazovy predčasne opustila naše stretnutie, lebo boli pozvaní na prípravný zápas Jednoty s mužstvom FK Miloslavov. Víťazstvo pazovských futbalistov je len malou náplasťou na trpkú príchuť z okliešteného jubilejného stretnutia.

Foto: M. Kukučka

Miroslav Demák