Konjac či hadie palmy u Plachtinskovcov v Kulpíne

Zavolal nás k nim, lebo sa venuje aj pestovaniu exotickej cibule menom konjac (amporphophallus konjac), ktorá pochádza z Východnej a Juhovýchodnej Ázie. Známa je aj menom konjaku, konnyaku zemiak, diablov jazyk, voodoo ľalia, hadia palma, alebo slonia jama.

Ide o rastlinu, ktorá pochádza z jednej časti Číny a pestuje sa v teplej subtropickej až tropickej časti Ázie. Jeden list má priemer až 1,30 metra, je dvojperinatý a je rozdelený na mnoho lístkov. Konjac je jednou z najkrajších, ale iste aj najsmradľavejších rastlín na svete, ktorá kvitne iba na každých sedem do desať rokov.

Táto rastlina rozkvitla na terase u Plachtinskovcov prvýkrát vlani v nedeľu 15. mája.

„Konečne sme sa dočkali, aby naša pani konjac rozkvitla, a to nám spôsobilo veľkú radosť. S touto rastlinou som sa zoznámil náhodou cez ponuku istého dodávateľa rastlín. V ponuke bola jednoročná a dvojročná a my sme sa rozhodli pre tú dvojročnú. Bolo to ešte v roku 2012, teda ona má 10 rokov a prvýkrát rozkvitla. Na to, ako ju zasadiť a pestovať, sme nemali presný návod, ale podľa intuície som si rozmyslel, že musí mať dolu do zeme dosť miesta, aby sa zakorenila, aby mala dobrú drenáž, lebo chce veľa vody. Mala by sa zasadiť vo februári a keď už zakončí vegetáciu, sama hľuza sa odkladá do miestnosti, kde je takých desať stupňov, aby prezimovala. Rastie rýchlo, napríklad ako palma. Keď dosiahne výšku jedného metra, rozpustí listy, ktoré sú naozaj krásne, ako dáke dáždniky. Dočítal som sa, že chce pozornosť, teda aby sme sa jej sústavne venovali, a pravidelnú zálievku, takže keď prihnojujeme  iné kvetiny, ju tiež prihnojíme, a zdá sa, že jej to naozaj pomáha. Tak prišlo aj k dlho očakávanému kvitnutiu, ktoré, žiaľ, trvá iba tri dni, a to keď rastlina nie je na priamom slnku, ale ako u nás v tieni terasy. Po takom krátkom, ale obdivuhodnom kvitnutí kvet náhle  zvädne,“ povedal vtedy Dušan.

Zvláštnosťou tejto cibule je tmavá mäsová farba a k tomu typický smrad, ktorý ona vypúšťa, aby takým spôsobom prilákala hmyz a tak sa opelila. Smrad je proste neznesiteľný, ale rastlina je krásna, zvláštna a zaujímavá.

Okrem toho, že je zvláštna a tak láka záujemcov, Dušan nám vysvetlil, že hľuza rastliny je v podstate aj jedlá. Populárna je v čínskej gastronómii a z nej robia najrozličnejšie jedlá, a teraz je najmä aktuálna v stravovaní vegánov.

„Z tej veľkej tzv. mamy cibule potom sú aj ďalšie menšie, tzv. deti, ktoré sme aj my vysadili do osobitných kvetináčov, ale niektoré aj darovali, a tešíme sa, že doprajeme aj iným, aby si vyskúšali jej pestovanie. Veríme, že budú mať také isté potešenie z nej, tak z pestovania, no predovšetkým z kvitnutia, ako sme mali aj my.“

Tohto roku o niečo skôr ako vlani, teda presnejšie 25. apríla, nás Dušan natešene informoval, že dve dcéry z vlaňajšej rastliny rozkvitli, rozpustili listy, ktoré podobne, ako aj tie minuloročné, trvali iba tri dni. Aj napriek tomu pre Plachtinskovcov to bol krásny moment a odmena za ich opateru a pestovanie týchto zvláštnych exotických rastlín.